Necelý rok vlády pod gesciou OĽaNO si vyžiadal mnoho obetí. Tie majú žiaľ okrem konkrétnej podoby v tisíckach mŕtvych a nezamestnaných i abstraktnú. Naďalej klesá dôvera občanov v demokratickú formu vlády, polarizácia spoločnosti bujnie a chaotické menežovanie koronakrízy vyústilo v rezignáciu na občiansku solidaritu. Jediným pozitívom na tom všetkom je azda už len to, že si to postupne začínajú uvedomovať i voliči. Podľa najnovšieho prieskumu Focusu by OĽaNO volilo len okolo 10 percent opýtaných.
Pokles popularity od volieb zaznamenala i ďalšia pseudostrana jedného muža – Sme rodina. Ich výsostné postavenie v hrejivom lone Igora Matoviča im síce zabezpečilo vplyvné posty a presadenie pochybnej legislatívy (napr. prílepková dôchodková reforma v novele Ústavy), no plagiátorstvo Borisa Kollára v spojitosti s jeho papalášskym správaním si vybrali svoju daň. Sme rodina dnes osciluje okolo päťpercentnej hranice zvoliteľnosti tak, ako ich neustále stagnujúci kolega – strana Za ľudí.
Spomedzi koaličných partnerov sa tak víťazom povolebného vývoja stal jedine Richard Sulík a strana SaS. Ich preferencie sa od volieb zdvojnásobili. Zdá sa, že Sulíkova rola opozície v rámci koalície mu značne prospieva i napriek tomu, že ho Matovič viní za súčasný marazmus. Najväčším paradoxom však je, že prezentovaná nevraživosť medzi členmi vlády sa takmer vôbec neprejavuje v parlamente. Koaliční poslanci bez problémov prijímajú legislatívu a pri pohľade na ich aktivitu sa zdá, akoby žiadne konflikty nejestvovali.
Povolebný vývoj nebol prívetivý ani k opozícií. Okrem rozpadajúcej sa ĽSNS je najväčším porazeným bezpochyby Smer. Napriek tomu, že vo voľbách skončil druhý, dnes usilovne bojuje o prežitie. Trestné stíhania bývalých funkcionárov Smeru navyše odkrývajú obludnú chobotnicu korupcie, ktorá tú za ich vlády prosperovala. Strane zároveň vôbec neprospievajú opozičné lavice. Ukázalo sa totiž, že Robert Fico držal stranu pokope najmä vďaka prísľubu verejných funkcií oddaným straníkom. Keď však pokladnica odmien vyschla, stranu postihol rozkol, ktorý vyústil v odchod 11 -tich poslancov.
Z „Pelleho jedenástky“ stihol vzniknúť Hlas, ktorý momentálne kraľuje prieskumom. Ako jednooký medzi slepými sa javí byť najlepšou voľbou z opozície popri Ficovi a Kotlebovi. Ak k tomu prirátame chaotické vládnutie OĽaNO nečudo, že stačí sedieť so zalomenými rukami, sem-tam oportunisticky zmeniť názor a percentá rastú samé od seba.
I keď budúcnosť nevyzerá ružovo, netreba prestať dúfať v zajtrajšky, v ktorých politika znovu znudnie a najpálčivejšou témou sa opäť stane zvýšenie dôchodku o pár stovák eur.
Povolebný rok nám priniesol mnoho lekcií, ale i nešťastia. I keď budúcnosť nevyzerá ružovo, netreba prestať dúfať v zajtrajšky, v ktorých politika znovu znudnie a najpálčivejšou témou sa opäť stane zvýšenie dôchodku o pár stovák eur.