Čudnú skratku používa premiér Igor Matovič, keď sa snaží koaličnú krízu zvaliť iba na dovoz vakcíny Sputnik V. To bola len posledná kvapka, ktorá pohár trpezlivosti naplnila. A že ten pohár je veľký, o tom ani hovoriť netreba.
Chýb, ktoré súčasná vláda narobila, je neúrekom. Napríklad chýbajúce údaje o infikovaných vírusom. V tejto chvíli nikto z nás netuší, kde sa ich toľko vzalo. Nakazili sa v robote? Doma? V obchode? Od suseda? V rade na test? Naposledy vlani v októbri sme sa dozvedeli, že to boli svadby na Orave.
Alebo výzvy, aby ľudia dodržiavali karanténu a nehrnuli sa do roboty. Byť doma na úbohých pandemických dávkach? Jasnačka, že ľudia chcú potom podvádzať, snažia sa robiť svoje remeslo načierno a prekvitá sivá ekonomika. Na to netreba byť ani hlava študovaná, stačí sa držať „sedláckeho“ rozumu alebo stáť nohami v realite. Namiesto toho sa premiér snaží štylizovať do úlohy mesiáša, záchrancu, ochrancu. Atlasa, ktorý drží nebo na svojich ramenách. Okolo hlavy mu búchajú hromy, blesky, ale on neuhne ani kúsok. Inak by nebo spadlo a…
Zatiaľ na hlavy nás všetkých padajú výčitky, že sme nezodpovední, zabíjame vlastných rodičov, neposlúchame, nedodržiavame nariadenia. Inými slovami: sme salámisti. Všetci do jedného.
Realita, ktorú žijeme teraz, nie je o nejakej vakcíne. Je o tom, aby si niekto priznal chybu, stiahol sa a nechal iného generála vyhrať boj s hnusobou. Lebo aj na to treba odvahu. Ak nie, tak nech nám to nebo radšej spadne na hlavu.