Včasné a rýchle opatrenia ešte bývalej vlády a aj postoj tej novej nás vlani na jar zachránili pred vážnejším priebehom. V prvej vlne sme patrili vo svete medzi premiantov. Mylne sme si to však vyložili – že sme vírus porazili a nič už nehrozí.
Druhú vlnu sme od počiatku zľahčovali, až nám prerástla cez hlavu. Razom sme spadli z čela úspešných krajín a ocitli sa na chvoste. Maslo na hlave nemajú iba slabší minister zdravotníctva alebo chaotický premiér s výstrednými nápadmi, ako celú pandémiu zvládnuť. Súčasný stav s veľkým množstvom nakazených, preplnenými nemocnicami a vysokou mierou úmrtnosti je tiež zrkadlom stavu nášho zdravotníctva a nižšieho dožitia sa v zdraví, načo už dlhšie poukazujú aj medzinárodné štatistiky. Za zlý stav zdravotníctva môžu naši volení zástupcovia za posledných tridsať rokov. Pre nich bolo zdravotníctvo vždy na okraji záujmu. Investičný dlh, chátrajúce nemocnice, presluhujúci lekári či nedostatok sestier sú toho dôkazom.
Súčasný stav s veľkým množstvom nakazených, preplnenými nemocnicami a vysokou mierou úmrtnosti je tiež zrkadlom stavu nášho zdravotníctva a nižšieho dožitia sa v zdraví, na čo už dlhšie poukazujú aj medzinárodné štatistiky.
Pandémia logicky iba obnažila všetky odkladané a plátané neduhy. Na COVID-19 ale neboli nikde na svete pripravení. Pritom experti už dlhšie varovali pred podobnou hrozbou. Domnievali sme sa, že epidémie sú história. Fakt, že sme detskú obrnu, tuberkulózu, pravé kiahne alebo záškrt vyhubili iba vďaka očkovaniu, sme začali spochybňovať. SARS na začiatku storočia a neskôr MERS sa podarilo v počiatkoch skrotiť. Mysleli sme si, že sme neohrozenými pánmi prírody. Lenže to nie je pravda. Zabudli sme, že ľudia v minulosti trpeli hladomormi alebo vojnami. Neboli sme dostatočne pokorní, že poznanie a pokrok nás vymanili z mnohých útrap. Zmyslom sa stala spotreba, užívanie si a výkon ekonomiky. Naraz sa o slovo prihlásila príroda a zostali sme paralyzovaní. Začali sme sa sťažovať, že nemôžeme ísť na pivo, na koncert alebo dovolenku k moru. Ale čo je súčasný lockdown oproti útrapám vojen? Tie sú iba v televízii…
Rok s koronou nebol iba o zdraví. Radikálne sa zmenil spoločenský a pracovný život. S prekvapením sme zistili, že veľa práce sa dá zvládnuť z domu, že fyzická účasť na niektorých pracoviskách nemusí byť nevyhnutná. Zistili sme, že niektoré predmety sa dajú učiť na diaľku, on-line môžu byť aj pracovné stretnutia, konferencie či dokonca koncerty. Často to nie je ono, kontakt s rodinou a priateľmi nám počítač nikdy celkom nenahradí, ale vírus ukázal, že mnohé veci sa dajú riešiť úplne inak, veľakrát jednoduchšie a lepšie. Život v mnohých oblastiach sa preto už nikdy nevráti do starých koľají.
Po roku začíname konečne vidieť svetlo na konci tunela v podobe očkovania. Ani to nebude znamenať, že koronavírus zmizne. Nevieme, čo spravia nové mutácie. Kríza by nám mala vrátiť pokoru k prírode, prehodnotiť našu podriadenosť ekonomike a tiež nás naučiť k väčšiemu rešpektu k vedcom, bez ktorých by sme nemali žiadnu nádej dostať sa zo smrteľných okov neviditeľného vírusu.