Slovenskí vedci pred dvoma týždňami na stretnutí s premiérom navrhli nový systém, ktorý by mal pomôcť ľuďom, ktorí sú nútení ostať doma – sú chorí alebo majú byť v karanténe. Nemôžu teda poberať plat a pandemická dávka je v skutočnosti skôr symbolickou ako jeho dôstojnou náhradou.
Myšlienky sa chytil minister práce Milan Krajniak. Avizuje pre ľudí v pandemickej práceneschopnosti stopercentnú náhradu mzdy pre všetkých pracujúcich členov domácnosti, čo by znormalizovalo situáciu v mnohých rodinách. Týmto krokom reaguje na rozšírený fenomén, že ľudia nedodržiavajú karanténu, pretože si jednoducho nemôžu dovoliť nepracovať. Aj zisk z práce načierno je lepší ako nič. Byť zdravý a zodpovedný je síce dôležité, ale exekútorom v pandémii ruže kvitnúť neprestali a jesť tiež treba. Krajniak teda prichádza s odškodným, ktoré má byť odmenou za to, že budeme v dodržiavaní karantény poctiví. Nebolo však lepšie včas sa vyhnúť situácii, v ktorej ľudia kašlú na nariadenia a prežitie riešia na vlastnú päsť, ako spätne riešiť chaos, ktorý sa už nedá dať systematicky do poriadku? Prečo to otáľanie?
Nie je namieste spochybňovanie, či a koľko ľudí obchádza karanténu z existenčných dôvodov, alebo obavy, že ju budú obchádzať aj pri plnom odškodnení. Keby bol štát, resp. jednotlivé ministerstvá včas a premyslene zareagovali na od začiatku veľmi jednoznačnú hrozbu straty príjmu pre mnohé skupiny obyvateľstva, je isté, že spoločnosť by konala jednotnejšie a obchádzanie nariadení by nebolo normou. Skôr zaráža, že politikom na to hlava nestačí a s takým elementárnym odporučením museli prísť – vedci.