Jedna koaličná kríza tak stíha druhú a národ len v nemom úžase sleduje výčiny premiéra. Ľudia sa v duchu pýtajú, kedy sa to všetko skončí. Je nad slnko jasnejšie, že pokiaľ bude sedieť v kresle premiéra Igor Matovič, tak nikdy. Krízy sa budú cyklicky opakovať, pretože vyvolávanie konfliktov je podstatou jeho politiky. Kým trockisti o permanentnej revolúcii iba snívali, tak Igor Matovič všetkým ukazuje, ako sa permanentná kríza udržuje v praxi.
Béla Bugár to minulý týždeň pre Pravdu povedal veľmi jasne – ak by si mal zvoliť medzi smrťou a Matovičom, volil by smrť. Skúsenosť nepustí. Lenže skúsenosť so šéfom OĽaNO mali aj ostatní. Na Matovičovi sa popálil Richard Sulík, ktorý ho vlastne do politiky priviedol, svoje o ňom vie aj Veronika Remišová, ktorá bola v roku 2016 jednotkou na kandidátke OĽaNO a napokon hnutie opustila.
SaS a Za ľudí stoja pred dilemou, či ďalej pokračovať v tejto fraške, alebo urobiť radikálny krok. V tom im môže byť nápomocné príslovie: Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.
Tí, ktorí išli do koalície s Igorom Matovičom, teda vedeli, s kým majú do činenia. Vedeli, čoho je schopný, preto sa nemôžu čudovať, čo teraz predvádza.
Táto situácia pripomína manželstvo, v ktorom týraná žena stále verí, že jej muž sa raz zmení, prestane piť a ubližovať jej. Lenže on sa nezmení… Riešením je odchod jedného alebo druhého.
Hoci lídri OĽaNO po odstúpení Marka Krajčího považujú konflikt v koalícii za ukončený, je to veľmi zjednodušený pohľad.
SaS ani Za ľudí nemôžu robiť premiérovi donekonečna fackovacích panákov. Ustavičné ústupky a formálne zotrvávanie vo vláde prinesú postupný rozpad ich poslaneckých klubov. Najmä Remišovej hrozí, že sa jedného dňa zobudí a zistí, že v strane zostala sama. Stranu už opustili najhlasnejší kritici Miroslav Kollár a Tomáš Valášek, odchod zvažujú aj Ján Benčík a Andrea Letanovská.
Svedomie sa môže ozvať aj u ďalších poslancov. Koalícia tak namiesto komfortnej ústavnej väčšiny čoskoro môže mať problémy s parlamentnou väčšinou.
Paralelne s vládnou krízou sa mobilizuje aj opozícia, ktorá avizuje, že už má vyzbieraných 300-tisíc podpisov. Referendum je čoraz reálnejšie. Vzhľadom na všeobecnú nespokojnosť obyvateľstva so spôsobom vládnutia Igora Matoviča je možné, že na rozdiel od roku 2004 bude úspešné.
Tvrdý príhovor prezidentky, ktorá Krajčímu pripomenula, že jeho demisia nie je obetou, ale vyvodením politickej zodpovednosti, naznačuje, že aj jej trpezlivosť s touto vládou má svoje medze.
SaS a Za ľudí stoja pred dilemou, či ďalej pokračovať v tejto fraške, alebo urobiť radikálny krok. V tom im môže byť nápomocné príslovie: Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.