Čo by sa zmenilo okrem toho, že by ako jediná z predsedov koaličných strán (tej najmenšej) zostala vo vláde? Azda si nemyslí, že títo dvaja hyperaktívni politici by iba tak so založenými rukami sedeli v parlamentnej lavici. Určite by sa snažili úkolovať svojich ministrov alebo by ustavične komentovali či kritizovali kroky vlády. Kríza by pokračovala ďalej, iba v inom šate.
Ako druhé riešenie navrhuje Remišová predčasné voľby. Veľmi odvážny návrh, keď jej strana lavíruje na hranici zvoliteľnosti a poslanecký klub sa rozpadá. Veď predčasné voľby by mohli znamenať jej koniec v politike. Rovnako sa vyjadril aj podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak, ktorého strane tiež hrozí, že sa do Národnej rady nedostane. Chýba im pud politickej sebazáchovy? Alebo im chýba elementárna trpezlivosť a triezve uvažovanie pri riešení konfliktov – rovnako ako hlavnej postave krízy Matovičovi?
V tejto kríze nejde vôbec iba o Matoviča či Sulíka. Je iba vyústením dlhodobejšieho trendu fungovania slovenskej politiky. Súčasní vládni politici vyrástli na tom, že v opozícii hlava-nehlava kritizovali vládu. Čím štipľavejšie a drsnejšie, tým viac im rástli preferencie.
Predčasné voľby sú vždy až posledným riešením, zvlášť v dnešnej vážnej pandemickej situácii. Ak by sa konali čo najskôr, teda niekedy na prelome júna a júla, krajina by bola vystavená divokej predvolebnej kampani a strate autority vlády ako takej. To všetko by sa dialo v čase, keď sa v Európe vinou nových mutácií vírusu zhoršuje situácia, treba zavádzať nepopulárne opatrenia a zvládnuť masívne očkovanie. Môžu prísť s takýmto riešením zodpovední politici, a to len preto, že si nedokážu ubrať na vlastnom egu či márnomyseľnosti, alebo zahryznúť si niekedy do jazyka?
Prípadné konanie volieb až na jeseň by znamenalo logické vymenovanie dočasnej úradníckej vlády. Veď rozpad vlády znamená, že nie sú schopní spolu ďalej vládnuť. Opäť sa musíme pýtať, či výmena vlády by bol zodpovedný krok v súčasnej ťaživej situácii. A tiež, kto by bol prípadne ochotný ísť dnes do vlády a vziať za všetky možné zlyhania zodpovednosť.
V tejto kríze nejde vôbec iba o Matoviča či Sulíka. Je iba vyústením dlhodobejšieho trendu fungovania slovenskej politiky. Súčasní vládni politici vyrástli na tom, že v opozícii hlava-nehlava kritizovali vládu. Čím štipľavejšie a drsnejšie, tým viac im rástli preferencie. Majstrom bol najmä Matovič. Keď sa dostali do vlády, ukázalo sa, že tieto spôsoby ich úplne ovládli a inak robiť politiku nevedia. Nielen súčasný premiér, ale aj iní koaliční politici potrebujú neustále kritizovať a obviňovať. Keďže už logicky nemôžu mať na muške Smer, tak to robia medzi sebou, pekne na verejnosti.
Najlepším riešením by bolo, keby si koaliční kohúti vzali načas dovolenku a popremýšľali nad tým, ako robia politiku. Ak sa totiž nezmenia maniere v našej politike, neprinavráti sa tolerancia, obyčajná slušnosť a vzájomný rešpekt, nepomôžu ani predčasné voľby. Po nich bude všetko pokračovať po starom, iba v inom zložení.