Rozdiel je v tom, že kým prví dvaja po vypätom konflikte alebo prehratých voľbách išli na neznáme miesto hľadať „duševnú rovnováhu“, premiér avizoval, že by sa načas stiahol do úzadia a prenechal by časť svojich kompetencií niekomu inému.
To je vskutku šalamúnske riešenie. Ako si to však Matovič predstavuje v praxi, zatiaľ nik netuší. Zasadania vlády by viedol niekto z jeho štyroch podpredsedov a koaličná rada by sa konala iba on-line, prostredníctvom nejakej aplikácie?
Matovič v sebe nezaprie, že je neštandardný politik, ktorý prináša neštandardné riešenia. Tento nápad je však úplne za čiarou. Tak ako žena nemôže byť len tak trochu tehotná, nemôže premiér vykonávať svoju funkciu na polovičný úväzok. To sa jednoducho nedá.
Jeho nechuť ďalej vládnuť je pochopiteľná. Vláda pandémiu nezvláda a koalícia je v totálnom rozklade. Ak mu nedôveruje viac ako 79 % percent občanov, znamená to, že v ich očiach zlyhal. Zároveň sa však nechce úplne vzdať funkcie, a tak vymýšľa hlúposti.
Naposledy, keď ešte ako opozičný politik išiel „za medveďmi“ a OĽaNO de facto viedla Veronika Remišová, malo to blahodarný vplyv na preferencie hnutia, ktoré utešene rástli. Možno by si to mal zopakovať. Keby sa teraz na čas stiahol do ústrania, oddýchol by si on, ale najmä občania a pomohlo by to upokojiť napätú situáciu. Musí sa však rozhodnúť. Buď nadobro odísť „za medveďmi“, alebo zostať na Úrade vlády. Nie je možné robiť obe veci naraz.
Parafrázujúc slová Immanuela Kanta z diela Prolegomena, nie je nutné, aby sa venoval práve tomuto náročnému odboru, lebo sú aj iné oblasti, v ktorých človek môže uplatniť svoj talent..