Za všetkým je jedna jediná veta samotného ministra financií – a to porovnanie zaťaženia nehnuteľností daňami u nás a v únii. Na mysli však Heger nemal sadzbu, ale výnos z takejto dane v únii – i to priemerný. Práve ten vo výške 1,6 percenta „niekto“ šikovne použil v prepočte s trhovou cenou bytu či domu v tej-ktorej lokalite a vložil do poplašnej správy. Potom ju už len stačilo vypustiť na sociálnej sieti. Zvyšok poznáte…
Darmo potom Hegerovi ľudia dementovali, darmo kričali, že je to hoax. Celej veci nepomohlo ani to, že napriek urgencii ministerstvo financií drží o chystanej sadzbe bobríka mlčania. Jasné je teraz len to, že chce použiť takzvané cenové mapy. A tiež, že dane z majetku – teda i domov a bytov – pôjdu hore. Ako, zatiaľ vedia len na ministerstve financií.
Ostatne tie cenové mapy, od ktorých sa má zdanenie odvíjať, tiež nevzbudzujú veľkú dôveru. Ako chce Heger zabrániť tomu, aby sa daň za byt výrazne nezvýšila i tým, čo síce vlastnia nehnuteľnosť v lukratívnej lokalite, no rozhodne nepatria k boháčom?
Stačí si spomenúť, že podobné pokusy sme tu už mali. Ten prvý, daň z luxusu, skončil tápaním o otázke, čo to ten luxus vlastne je. Ten druhý, takzvaná podlažná daň, zase na tom, že ľudia vo viacpodlažných starých domoch by platili viac ako majitelia zánovných bungalovov.
Nebolo by predsa len lepšie, pán minister financií, zverejniť aspoň nejaký náčrt chystanej reformy?