Hneď po voľbách sme zistili, že delenie naši – vaši zostane, len pribudnú noví „naši ľudia“. Tiež sa ukázalo, že za každou neochotou úradníka sa neskrýva (,,smerácka“) korupcia. Z tohto omylu boli mnohí vyvedení, keď pocítili, ako ochotne pristupujú štátne inštitúcie pri pandemickej pomoci.
V stíhaní korupcie na najvyšších miestach dala koalícia polícii voľné ruky, ale zatiaľ máme iba obvinených a zadržaných, konkrétne obžaloby či dokonca právoplatné odsúdenia sú v nedohľadne. Nakoniec všetko môže byť inak a ľudia môžu byť podobne prekvapení ako v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Nevieme, či táto koalícia vydrží, ale ak to chce, je nevyhnutné určiť si jasné pravidlá, presne si zadefinovať, čo a kedy je možné povedať a urobiť. Koalícia je ako obchodné partnerstvo a dobré zmluvy robia dobrých priateľov.
Mnohé zlyhania idú priamo na vrub premiéra a nepripravenosti kabinetu pri zvládaní pandémie. Tú však vláda využívala, aby za ňu skryla mnohé zmeny s ďalekosiahlymi následkami. Dôležité zákony schvaľovala v zrýchlenom konaní, neštítila sa využiť prílepky k iným zákonom. Poprela takmer všetko, čo kritizovala na vládach Smeru, na čom si vybudovala popularitu, vytvorila v ľuďoch ilúziu a de facto ich zneužila pri výstupe k moci. Na rozdiel od Smeru sa iba minimálne unúvala radiť sa a diskutovať s odborníkmi, záujmovými skupinami, ľuďmi z praxe alebo sociálnymi partnermi. Tých oblastí je veľa: od dôchodkovej reformy cez Plán obnovy až po nedávno stiahnutú novelu vysokoškolského zákona. Nebyť pandémie, vláda by čelila oveľa väčšej kritike.
Igor Matovič ani Richard Sulík sa za vyše desať rokov pobytu v politike mnoho nenaučili. Povalenie vlády Ivety Radičovej bol ich prvý kúsok. Divoká politika bez pravidiel založená buď na pritiahnutí mediálnej pozornosti za každú cenu, alebo lipnutí na malicherných požiadavkách či vlastnom názore, je im vlastná dodnes. Pri Smere im strieľanie hlava-nehlava nakoniec prinieslo úspech. Po jeho porážke pokračovali v divokej paľbe medzi sebou.
Práve akútna hrozba rozpadu vlády by mohla niektorých koaličných politikov priviesť k rozumu a aspoň trochu zmeniť napätú politickú atmosféru. Matovič konečne začal robiť to, čo sa od premiéra očakáva: rokovať v zákulisí a prestal sa predvádzať na tlačovkách a na sociálnej sieti. Domnievať sa, že zmenu môžu priniesť iba predčasné voľby, je mylné. Boli by iba krátkodobým riešením. Slovensko trápia dlhodobé ťažkosti, ktoré toto koaličné zoskupenie iba vyostrilo. Ak by náhodou po predčasných voľbách vznikla koalícia Hlas-SD a SaS – bez ktorých to asi nepôjde, stala by sa červeným súknom pre Matoviča. Jeho vrcholné predstavenie by sa ešte iba začalo.
Nevieme, či táto koalícia vydrží, ale ak to chce, je nevyhnutné určiť si jasné pravidlá, presne si zadefinovať, čo a kedy je možné povedať a urobiť. Koalícia je ako obchodné partnerstvo a dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Stačilo by, keby existovali v koalícii aspoň také pravidlá, aké sú vo futbale. Čo je dovolené, čo nie, čo je faul, začo je žltá karta, čo znamená vylúčenie, v ktorom prípade dochádza ku kontumácii. Nejde iba o spútanie Matoviča či Sulíka, skôr o scivilizovanie našej politiky – aj teraz, aj v budúcnosti.