Ekonómovia tvrdia, že ak mzda rastie prirýchlo, ľudia v chudobnejších regiónoch prichádzajú o pracovné príležitosti. Pravdivé je to asi potiaľ, pokiaľ platí, že čím je minimálka vyššia, tým sú vyššie i náklady na pracovníka. Samozrejme, každoročné zvýšenie firmy pocítia. Kritici rastu minimálnej mzdy tvrdia, že práve preto nevytvoria ďalšie pracovné miesto a skôr žmýkajú ľudí, čo už majú. A v hre býva i prepúšťanie. A tiež, že najlepšie by mzdu vyriešil trh. Alebo by sa aspoň mala líšiť regionálne. Teda napríklad v tých menej rozvinutých regiónoch by bola nižšia. Celoštátna totiž škodí ekonomike a ešte väčšou katastrofou by tak bola tá celoeurópska.
Nuž, keď si posvietime na rozdiely medzi štátmi únie, je jasné prečo – to, kde začínajú platy v Luxembursku, je približne 3,5-násobok tých slovenských. Samozrejme, s niečím takým azda nerátajú ani najväčší optimisti. Ono by však úplne stačilo poriadne nastaviť jednotné pravidlá. Bolo by to oveľa prezieravejšie ako nekonečné naťahovačky o minimálnu mzdu. (Ako napríklad minulé leto, keď nesúhlas odborárov s exministrom práce znefunkčnil tripartitu na niekoľko mesiacov.)
A čo je vlastne na tom raste minimálnej mzdy také zlé? Tí, čo robia za najnižšie platy, si i tak prilepšia len o pár eur. A, áno, firmám stúpnu náklady. Ale to naozaj chceme, aby sme udržiavali aj tie, čo nevedia ľudí zaplatiť? Prípadne, nebolo by namieste, keby štát jednoducho išiel v ústrety v menej rozvinutých regiónoch a namiesto škrtenia rastu platov by miernil odvodové zaťaženie práce?