Takže keď teraz tento politický dôchodca žiali, že kedysi vymenoval istého českého prírodovedca za profesora, stojí za to zbystriť pozornosť. Je jasné, že Klaus, stojaci už roky „len“ na čele prečudesného inštitútu na výskum seba samého, sníva svoj staronový sen o „comebacku“. Uprostred zmätočnej situácie, ktorú niektorí skratkovito nazývajú vojnou.
Zvlášť v takom chaotickom podniku, akým vojny bývajú, túžia najmä niektorí ľudia po poriadku a pevnej ruke. Kritizovať teda vedca, ktorý šíri skutočne manické vízie o smrtonosnosti pandémie, tak takticky dáva zmysel. Predovšetkým je z toho však ľahko spoznať, že ak niečo exprezident vážne ľutuje, tak to, že sám nedokázal, čo jeho dlhoročný priateľ a nástupca v úrade Miloš Zeman. Z titulu hlavy štátu otvorene napádať akademikov a roky im bezdôvodne upierať univerzitami riadne udelené tituly. A asi je už celkom zbytočné dodávať, že niekdajší „železný kancelár s patentom na (ne)rozum" Václav Klaus súčasne ostro kritizuje aj vládu Andreja Babiša. Pričom v spojení so svojou osobou vzýva novú, silnú partaj, ktorá by všetko zvládla najlepšie.
Piráti sa hlavne pre prechmaty premiéra dostávajú so svojím spojencom STAN na čelo prieskumov verejnej mienky. Babiš tým, že mu prinajmenšom šliapu v preferenciách na päty, značne znervóznel a obratom hlavnú konkurenciu obvinil z „vítania migrantov".
Kto však za súčasnej situácie nepôsobí vo svojom mocenskom úsilí smiešne, sú Piráti. Výrazná opozičná strana, ktorá sa hlavne pre prechmaty „klausovsky" nekompromisného premiéra dostáva so svojím spojencom STAN na čelo prieskumov verejnej mienky. Babiš tým, že mu prinajmenšom šliapu v preferenciách na päty, značne znervóznel a obratom hlavnú konkurenciu obvinil z „vítania migrantov". Predviedol aj ďalšie, ešte perverznejšie, riešenie krízy vlastnej autority. Piráti sú stranou väčšinou mladších občanov, a tak prvovoličom narýchlo sľúbil maturitné vysvedčenie bez maturitnej skúšky. Skúšku dospelosti bez námahy. Zrejme preto, aby škôd na už tak či onak všeobecne upadajúcom vzdelaní nebolo za posledný rok málo! Základom všetkého je predsa to, aby Babiš vyhral na jeseň voľby do snemovne.
Odporná záležitosť nakoniec trochu povädla, no svoju propagandistickú úlohu nepochybne zohrala. Ministerský predseda na chvíľu zakryl naliehavé témy do očí bijúcej neschopnosti vlastného kabinetu, ktorý „riadi ako firmu", a súčasne ponúkol pre niekoho atraktívny obraz, že ako veľkokapitalistovi mu pri zamestnancoch bolo celkom jedno, či majú vo vrecku maturitu. Iste, prečo tomu svojím spôsobom neveriť, veď na čo už pri páse či v montovniach potrebujete vzdelaných ľudí? Občanova hodnota spočíva očividne len v jeho volebnom práve, keď podlieha marketingovým kampaniam! Koniec koncov, od 90. rokov, v ktorých Babiš kmotrovsky vyrástol, to vždy bývali klausovci, kto vykrikoval, že školstvo a kultúra rozhodne podfinancované nie sú a v rámci pomyselného bytu spoločnosti predstavujú len balkón.
Podobné problémy sa, samozrejme, netýkajú výhradne Českej republiky. Rovnako i bratského Slovenska, kde bola, mimochodom, len nedávno na pretrase pomerne kontroverzná zmena vysokoškolského zákona. V oboch susediacich krajinách sa síce z tribún do omrzenia tára o nenahraditeľnosti vzdelania, výskumu, vedy či umenia pre budúcnosť národa, lenže „skutek utek“. Nie je však všetkým dňom koniec. Pandemická kríza podlomila školské vzdelávanie všeobecne a následky pretrvajú niekoľko rokov. O to skôr, že pomaly nastupuje hospodárska kríza, a ktoré odvetvia v nej budú okresané ako prvé, nie je ťažké uhádnuť. Ďalšie obete vojny a riadenia štátu ako firmy!