Koniec Matoviča (?)

Devät a pol tisíc obetí koronavírusu, zázračná dohoda so Sulíkom a rošáda Igora Matoviča s Eduardom Hegerom. Koaličná kríza sa skončila symbolicky na Kvetnú nedeľu rituálnou obetou. Je to však skutočný koniec Matoviča?

28.03.2021 19:32
debata (46)

Frustrujúci sled udalostí bol týždeň zaseknutý na Matovičovej Hlave XXII. Vraj bol ochotný odstúpiť, ak so Sulíkom vyrokuje zloženie novej vlády. Sulík však rokovať nechcel, pokým Matovič neodstúpi. Úžasné. Logiku za tým nehľadajte. Nenájdete ju. Cieľ bol jediný – tlačiť verejnosti do hláv kaleráby, že podiel viny za súčasnú katastrofu je fifty-fifty.

Koaličná kríza sa časom premenila z „blitzkriegu“ na nechutnú zákopovú vojnu. Bojovalo sa o interpretáciu udalostí, ktorým málokto rozumel. Zbraňami boli (a sú i naďalej) zavádzanie, lož a krátka pamäť voliča. Pripomeňme si preto, o čo v spore išlo.

Traduje sa, že pred mesiacom premiér oznámil nákup neregistrovanej vakcíny Sputnik V. Keďže tento krok vetovala strana Za ľudí, Matovič podnikol frontálny útok na Veroniku Remišovú. Prirovnal ju k pyšnej princeznej, ktorá si dupla nohou: „Nie, nie, nie, tu sa očkovať nebude!“

Aby toho nebolo dosť tak si premiér kopol ešte aj do kolegov z koalície a našich európskych partnerov. Sputnik veľkodušne privítal na letisku tlačovkou a Kremľu poslúžil ako užitočný idiot.

To spustilo rozklad poslaneckého klubu Za ľudí, ktorý primäl Remišovú požadovať rekonštrukciu vlády. K nej sa pridal Sulík, ktorému pretiekol pohár trpezlivosti a žiadal rovno Matovičovu demisiu. Po týždni vzišla dohoda, ktorú hneď na druhý deň Matovič opľul legendárnou „plačovkou“ – oznámením Krajčího (ne)demisie.

Podstata problému preto od počiatku spočíva (a presun na ministerstvo financií ju neodstráni) v Matovičovom štýle riadenia, nedodržiavaní dohôd a neustálom vyvolávaní konfliktov. Prečo by teda teraz dohoda platiť mala?

I keď cárovič svoj odchod otvorene pripustil, pragmatický dôvod na to nemal. Chaos je jeho živel. Nehovoriac o tom, že demisia znamená prehru (čo on nerád) a potupu v prezidentskom paláci. Vysloviť nedôveru v parlamente mu tiež nemal kto, keďže strany SaS i Za ľudí nechcú z Matoviča spraviť obeť a živiť jeho báchorky o spájaní sa s mafiou. A tak sa Igor rozhodol spraviť obeť sám zo seba.

Jeho vláda spadla na tom, že nenašiel väčšinu v parlamente nevyhnutnú na priechodnosť zákonov. Tú požadoval najmä Boris Kollár, ktorý si tiež dupol nohou (buď dohoda, alebo predčasné voľby) akonáhle zistil, že kríza zablokovala chod parlamentu.

Dnes sa však stal zázrak, pri ktorom sa pozastavuje rozum. Krajinu mesiac zmieta kríza v kríze a celé Slovensko nerieši nič iné len vzťahy v koalícií. A zrazu sa tvária, akoby sa nič nestalo.

Dnes sa však stal zázrak, pri ktorom sa pozastavuje rozum. Krajinu mesiac zmieta kríza v kríze a celé Slovensko nerieši nič iné len vzťahy v koalícií. A zrazu sa tvária, akoby sa nič nestalo. Čo sa dialo za kulisami môžme iba špekulovať. No Igora zrejme osvietilo, keďže dokázal potlačiť svoju notoricky známu pomstychtivosť (odvetu si zrejme odkladá na neskôr) a Sulík mu zrazu všetko odpúšťa a pozýva ho na večeru z jeho pizza piecky. Aké milé.

Vraví sa, že koniec dobrý, všetko dobré. No dnes to neplatí. Zrejme sa akosi pozabudlo, prečo celá kríza vznikla. Kameň úrazu bol štýl Matovičovho menežovania vlády a následne jeho konflikt so Sulíkom. Tí si ešte včera nevedeli prísť na meno. A dnes máme veriť ich zmiereniu?

Ak k tomu pridáme charakterové črty Matoviča (ktoré zo dňa na deň nepominú), dlhú životnosť zrekonštruovanej vlády predpovedať nemožno. Dnes však nešlo o stabilitu, ale o politické prežitie a moc. Konečná splatnosť ich dlhu voči spoločnosti sa tak zatiaľ odkladá na neskôr.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #Igor Matovič #Eduard Heger