Eduard Heger iba sucho skonštatoval, že máme Plán obnovy a Programové vyhlásenie vlády. Veď to bolo vytvorené ešte na začiatku pandemickej krízy. Doslova celý svet sa odvtedy dramaticky zmenil, pred nami sú nové výzvy. A pri Pláne obnovy je to práve Heger, ako minister financií, ktorý mal celú prípravu Plánu obnovy pod palcom a nedokázal načrtnúť konkrétne projekty, ktoré by nielen naštartovali ekonomický rast, ale posunuli Slovensko vpred. Veď to po tridsiatich rokoch potrebujeme ako soľ. Nemocnice, školy, cesty, diaľnice, mosty, byty.
Heger vyzval do práce, ale kurz neuviedol, ideme naslepo.
O Hegerovi sa hovorí, že dá na rady odborníkov a poradcov. Veď práve, všimli sme si, že nedokáže nielen predniesť v skratke svoj koncept a nastoliť niekoľko vlastných myšlienok, dokonca v poslednom čase nie je ani schopný argumentovať vlastnými slovami pri obyčajných televíznych diskusiách. Až podozrivo často sa pozerá do svojho notebooku, akoby nemal na nič vlastné názory – okrem fráz o korupcii – a iba tlmočil postoje poradcov.
A to hneď na začiatku musí Heger čeliť škandálu. Na konci roka vyplatil niektorým zamestnancom na ministerstve financií odmeny nad 10-tisíc eur. To v čase, keď státisíce ľudí postihnutých koronakrízou márne čakajú na pomoc od štátu a zdravotníci v prvej línii v boji s koronou sa musia doprosovať zvýšenia odmien. A vláda nie a nie pre nich peniaze nájsť. Obhajoba, že odmenení zamestnanci pracovali na Pláne obnovy, je trochu vedľa, pretože kvalita dokumentu je veľmi diskutabilná.
Nie, Heger nie je príliš submisívny ani naklonený Matovičovi, oni sú si veľmi podobní – populisti, nič viac. Nebyť teatrálneho výletu pred Počiatkovu vilu v Cannes – vrcholný kúsok populizmu – na čelo štátu by sa nikdy nedostali. S fanfárami pri Hegerovi by sme mali byť preto obzvlášť opatrní.