Po vymenovaní do funkcie sa na neho zniesla spŕška kritiky, týkajúca sa jeho odborných schopností. Bývalý premiér Robert Fico chce dokonca napísať list európskym ministrom financií o tom, ako sa nehodí na funkciu ministra financií. Nie je to úplne fér. Poukazovanie na odkopírovanie diplomovej práce je etický problém. Nehovorí nič o tom, aké vedomosti nadobudol počas celého štúdia a života. Navyše, takéto veci by sme si mali riešiť doma.
Ministrami financií sa v minulosti stávali experti na hospodársku politiku a verejné financie, ako boli Sergej Kozlík, Brigita Schmögnerová alebo Ivan Mikloš, ale aj nie príliš veľkí znalci odboru. Už prvý minister v ére samostatnosti Július Tóth prišiel na financie ako podnikový ekonóm z VSŽ, ktorý o verejných financiách toho veľa nevedel. A napríklad práve Ficom nominovaný Ján Počiatek hneď na začiatku ministrovania utrúsil niečo v tom zmysle, že makroekonómii príliš nerozumie, ale doučí sa.
Matovičovi sa tak núka priam jedinečná príležitosť ukázať, že je lepší ako „smerácki“ ministri, ktorých toľko kritizuje, zvlášť ako toľko zatracovaný Počiatek.
Na nahrávke s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom sa hlas podobný jeho k schopnostiam v oblasti verejných financií vyslovil ešte znevažujúcejšie. Nakoniec však Počiatek výborne zvládol prechod z koruny na euro a prestížny časopis The Banker ho vyhlásil za európskeho ministra financií.
Túto cenu získal aj Peter Kažimír o desať rokov neskôr. Tiež nebol expertom na verejné financie, keď nastupoval na post štátneho tajomníka na financiách v roku 2006, a dnes je guvernérom Národnej banky Slovenska. Podobne Heger prišiel zo súkromného sektora, verejným financiám a hospodárskej politike sa nevenoval. Na rozdiel od nich bol Matovič osem rokov členom výboru pre financie a rozpočet.
Matovičovi sa tak núka priam jedinečná príležitosť ukázať, že je lepší ako „smerácki“ ministri, ktorých toľko kritizuje, zvlášť ako toľko zatracovaný Počiatek. Nepôjde iba o prerozdeľovanie eur z EÚ v rámci Plánu obnovy. Pandémia urýchľuje automatizáciu, digitalizáciu a robotizáciu ekonomiky, tzv. Priemysel 4.0. Fungovanie ekonomiky sa v nasledujúcich rokoch zmení na nepoznanie. Mnohé pracovné miesta zaniknú, nové budú vznikať iba pomaly. Veľa ľudí bude bez práce. Úspech krajiny bude závisieť od toho, ako bude pripravená na zmeny. Bude to v nemalej miere závisieť aj od ministra financií, od jeho schopnosti riadiť verejné financie a kreovať hospodársku politiku.
Je to Matovičova druhá a zároveň posledná šanca ukázať, či skutočne niečo vie. Ak úlohu nezvládne, bude to dôkazom, že vládnuť nevie a je iba večný kritik, majster sociálnych sietí a krikľúň. Prípadné jeho zlyhanie by malo byť výstrahou pre všetkých, ktorí naleteli populistom, aby ich v budúcnosti nevolili. Pre neho samotného by to pravdepodobne znamenalo koniec nielen vo vláde, ale aj v politike. Pretože politikov, ktorí nevedia vládnuť, nepotrebujeme.