Nástup covidu vôbec neznamená, že iné choroby ubudli či vymizli. Ľudí rovnako postihujú ťažké choroby ako rakovina, mŕtvice a infarkty. Často nie sú iba zaznamenané, ich liečba sa odkladá, kým nie je úplne nevyhnutná. Chronicky chorých tiež neubúda. Mnohí čakajú na operáciu, trpia bolesťami, ich stav je síce stabilizovaný, život neohrozujúci, ale dokedy? Viacerým sa stav zhorší natoľko, že už môže byť nezvratný.
Lekári sa v preplnených nemocniciach snažia čo najskôr posielať vyliečených domov, aby uvoľnili miesta pred ďalších. Niektorí nie sú ešte vyliečení, odchádzajú so zápalom pľúc či sú imobilní, v normálnej situácii by zostali ležať v nemocnici. A netýka sa to len tých covidových pacientov. Starostlivosť preberajú rodiny, postcovidová starostlivosť na ošetrovateľských lôžkach i na lôžkach dlhodobej starostlivosti je nedostatočná. Ako by to pre kompetentných nebol ani problém. Ale dokedy sa to dá zvládnuť?
Mnohí podnikatelia a zamestnanci vo vybraných sektoroch trpia, ale im sa dá finančne pomôcť. Len keby vláda vedela a chcela. Chronicky a ťažko chorým ide o život.
Ministerstvo zdravotníctva nateraz nevie, kedy by sa mohli otvárať nemocnice. Aktuálne to epidemiologická situácia nedovolí. Najprv by mal počet hospitalizovaných klesnúť na tisícku, ešte len nedávno klesli čísla po dlhom čase pod tritisíc. Biochemik Pavol Čekan tvrdí, že sa tak stane až v júni. Sú to len čísla, ale niektorí pacienti zúfalo čakajú na pomoc.
Stav sa nezlepší, ak poľavíme v dodržiavaní hygienických opatrení alebo sa unáhlime s otváraním ekonomiky, vrátili by sme sa o niekoľko týždňov späť. Mnohí podnikatelia a zamestnanci vo vybraných sektoroch trpia, ale im sa dá finančne pomôcť. Len keby vláda vedela a chcela. Chronicky a ťažko chorým však ide o život.
Jedine urýchlenie vakcinácie môže znížiť počet hospitalizovaných, najmä tých najohrozenejších. Tu zaostávame a trochu aj šaškujeme. Stavili sme na objednávky vakcín AstraZeneca, tých je však nedostatok. Bývalý premiér objednal v Rusku dva milióny vakcín Sputnik V, prišlo ich dvestotisíc, ležia na sklade. Váhame, či sú dobré, pritom sa používajú v mnohých krajinách sveta. Mnohé krajiny EÚ majú tiež záujem, niektoré aj o výrobu. Všetci čakáme ako na spasenie, kedy Európska lieková agentúra (EMA) rozhodne. Pritom EMA pri prvom posudzovaní vakcíny od AstraZeneca, aspoň pri určitých vekových kategóriách, zlyhala.
Zmeňme prístup a prestaňme operovať pri negatívnych dosahoch covidu iba ekonomikou či obmedzovaním slobody (niekedy veľmi banálnej). Zamerajme sa konečne aj na liečenie dlhodobých následkov covidu. Pretože „negatívnym“ certifikátom sa pre mnohých nič nekončí. A najmä myslime na tých, ktorí v dôsledku covidu nedostanú potrebnú liečebnú starostlivosť, ktorú by inak dostali, a mnohí preto aj zomrú, a nemuseli by. To sú neviditeľné obete covidu, bez pomoci a odškodného.