Čoskoro na to môže fatálne doplatiť. Ak bude nový premiér Eduard Heger obľúbený a OĽaNO bude stále padať (k piatim percentám), bude to jasný signál, že ani on, ani mnohí ďalší poslanci nemôžu s Matovičom spájať svoju politickú budúcnosť. OĽaNO sa rozpadu nevyhne.
Prekvapujúco, ostatné vládne strany krízou príliš neutrpeli. SaS len mierne klesla (ako už neraz v podobných situáciách), Za ľudí drží pevné voličské jadro na nižších, ale stabilných číslach a Sme rodina si dokonca polepšila. A to vďaka tomu, že Boris Kollár si počas celej krízy zachoval ako jediný z koaličných lídrov chladnú hlavu.
Na vládnej kríze prekvapujúco málo „zarobili“ opozičné strany, pri ktorých by sa to predpokladalo – Progresívne Slovensko, KDH a SNS. Ak nedokázali viac zúročiť taký chaos, aký predvádzali v poslednom čase vládne strany, tak by sa mala členská základňa zamyslieť, či majú dobré vedenie.
To nie je prípad odídencov od kotlebovcov. Nová strana Republika Milana Mazureka a Milana Uhríka dokonca predbehla materskú ĽS NS. Ani jedna by sa však nedostala do parlamentu. Radosť je predčasná, k nejakému spájaniu z rozumu (so SNS či s Vlasťou) určite príde. Veď škriepky medzi maďarskými stranami sú varovaním. Tie, keď sa konečne spojili do Aliancie, prehupli sa nad hraničných 5 %.
Smer, ktorý bol ešte nedávno na dne, už má vyššie preferencie ako OĽaNO. Nečudo, Robert Fico s Ľubošom Blahom sú najaktívnejší opoziční politici. Po roku od volieb by Peter Pellegrini (Hlas-SD) s Robertom Ficom (Smer-SD) získali viac poslancov ako súčasná koalícia s ústavnou väčšinou. To je vizitka umenia vládnutia súčasnej koalície.