Na vysvetlenie opodstatnenosti prezumpcie neviny v právnych systémoch vyspelých štátov mi nenapadá lepší príklad ako proces s architektom masového vyvražďovania Židov Adolfom Eichmannom, ktorý vošiel do histórie ako proces striktne dodržiavajúci prezumpciu neviny.
Ľudstvo si už dávno uvedomilo, že postava bývalého agresora a brutálneho zločinca v pozícii bezbrannej obete a poníženej bytosti je to posledné, čo história na jeho väzniteľoch, sudcoch a katoch v budúcnosti ocení. Práve z tohto dôvodu si inštitúty prezumpcie neviny, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces našli miesto medzi všeobecne prijímanými základnými právami a slobodami všetkých vyspelých štátov.
Právo na spravodlivý proces
Čo k tomu vyspelé spoločnosti vedie? Niekto by si mohol myslieť, že celé je to iba nejaká zvrátená ochrana nebezpečných živlov, ktoré je v skutočnosti potrebné zneškodniť, odstrániť zo spoločnosti. V skutočnosti je však dodržiavanie prezumpcie neviny a práva na obhajobu jedným z najušľachtilejších prejavov právneho štátu. Garantuje sa nimi ústavnosť a autorita práva v najvyššej možnej forme.
Čo je však najdôležitejšie, vyššie uvedené princípy právneho štátu musia platiť pre každého obvineného a pre každú kauzu. Obzvlášť dôležité je, aby orgány verejnej moci nezlyhali pri ich uplatňovaní v politicky exponovaných kauzách, ktoré majú vplyv na verejnú mienku. Niektorí slovenskí politici tvrdia, že mediálne známe korupčné kauzy na Slovensku nie sú kauzy politické. Uvádzajú, že za politických väzňov je možné považovať iba väzňov bývalého režimu, ktorí bojovali za slobodu a demokraciu. S týmto tvrdením si dovolím nesúhlasiť. Politický väzeň je každý väzeň, ktorého kauza má vplyv na verejnú mienku a vytvára určité nálady v spoločnosti. Politickým väzňom bol tak Adolf Eichmann v Izraeli ako ním bol biskup Ján Vojtaššák v socialistickom Československu. V právnom štáte nie je pritom z hľadiska aplikácie prezumpcie neviny prípustné rozlišovanie ani medzi „obyčajnými“ kauzami a politickými, t.j. mediálne známymi kauzami. Takisto neprípustné je rozlišovanie medzi „dobrými“ a „zlými“ politickými kauzami a z hľadiska právneho štátu je úplne neakceptovateľné biľagovanie obvinených osôb prívlastkami „zločinec“ alebo „korupčník“ pred právoplatným odsúdením.
Idea spravodlivosti
Z vyššie uvedených dôvodov sa ako advokáti snažíme poukazovať na to, že spôsoby zatýkania, mediálnej prezentácie obvinených a okázalej prezentácie silových zložiek v poslednom období sú v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu. Ak už vo verejnosti nemá rezonovať samotný text Ústavy SR, rozhodovacia prax Ústavného súdu a ESĽP, tak nech je to aspoň nejaký prirodzený cit pre „správnu vec“. Neviem si totiž predstaviť, kto by mohol pociťovať pozitívne emócie pri pohľade na ľudskú trosku Moniku J., pri ktorej sa nájdu nové dôvody na vzatie do väzby zhodou okolností práve v okamihu, keď je pre iné dôvody z väzby prepúšťaná. Podobne si neviem predstaviť, že niekto môže pozitívne vnímať a dokonca považovať hospitalizáciu na psychiatrii Jozefa B. za spôsob úteku z väzby. Každý aspoň priemerne zorientovaný človek vie, aký prísny režim vládne na psychiatrických klinikách.
Je v záujme celej spoločnosti, aby sa princíp prezumpcie neviny, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces aplikoval v celom rozsahu na všetky trestné konania, politické kauzy nevynímajúc. Opačný prístup, ktorý je v extrémnom rozsahu prítomný v súčasných trendoch trestných stíhaní, bude vyvolávať v spoločnosti jedine trpké a rôznorodé nálady, bude živnou pôdou pre konšpiračné teórie a z historického hľadiska je kredit takéhoto prístupu dlhodobo neudržateľný.
Keď izraelské justičné orgány dokázali proces s Adolfom Eichmanom viesť tak, aby sa dokázal rok a pol držať v dobrej fyzickej a psychickej kondícii, je príliš veľká požiadavka, aby boli na Slovensku vytvorené také podmienky, aby sme neboli svedkom dokonaných samovrážd, pokusov o samovraždy, smrti na následky nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a psychických zrútení s hospitalizáciami na psychiatriách? Neapelujem pri tom len na humánnu stránku a ľudskosť, ale rovnako je otázne, ako sa napĺňa idea spravodlivosti.
V úvode článku som citoval definíciu prezumpcie neviny v Ústave SR, podľa ktorej je každý považovaný za nevinného až do momentu, kým súd nevysloví právoplatný rozsudok o vine. Ak väzba a hlavne podmienky jej prísnejšej podoby vo forme kolúznej väzby privedú obvineného do stavu psychického zrútenia, ako to bolo v prípade Moniky J. alebo Jozefa B., je správne, aby táto väzba v rovnako prísnom režime pokračovala a spoločnosť ju schvaľovala? Alebo si naozaj chceme naivne myslieť, že Adolf Eichmann bol taká silná osobnosť, že izraelskí vyšetrovatelia by ho za rok a pol vyšetrovania nevedeli zlomiť a ukazovať ho ako ľudskú trosku?
Nezákonné praktiky
My advokáti vieme, že takéto praktiky dehumanizácie obvinených sú nezákonné a, samozrejme, využívame všetky dostupné prostriedky na to, aby k nim nedochádzalo. Spoločnosť si musí uvedomiť, že väzobne stíhaní obvinení si neodpykávajú trest za svoje činy, ale iba čakajú na to, či budú odsúdení alebo oslobodení. Pohľad na ich väzobné stíhanie teda nesmie vyvolávať pocity satisfakcie (konečne ich pozatvárali) a už vôbec nie represie (nech len pykajú) alebo výchovy (toto ich odnaučí opakovať, čo spravili). Účelom obvinenia a prípadného väzobného stíhania sú úplne iné záujmy spoločnosti a to promptnosť a účinnosť vyšetrovania, dispozícia obvineného pre procesné úkony a nepokračovanie v trestnej činnosti. Represívna, výchovná a satisfakčná funkcia trestu prichádza až po právoplatnom odsúdení, v žiadnom prípade nie skôr.
Z uvedeného dôvodu je v záujme celej spoločnosti, aby sa princíp prezumpcie neviny, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces aplikoval v celom rozsahu na všetky trestné konania, politické kauzy nevynímajúc. Opačný prístup, ktorý je v extrémnom rozsahu prítomný v súčasných trendoch trestných stíhaní, bude vyvolávať v spoločnosti jedine trpké a rôznorodé nálady, bude živnou pôdou pre konšpiračné teórie a z historického hľadiska je kredit takéhoto prístupu dlhodobo neudržateľný. Je na nás, aby sme úroveň myslenia v spoločnosti prispôsobili princípom právneho štátu a aby sme si prezumpciu neviny vážili ako vymoženosť a výsledok pokroku dosiahnutý ušľachtilými hodnotami základných ľudských práv a slobôd.
Úplne na záver považujem za potrebné zdôrazniť, že princíp prezumpcie neviny a práva na spravodlivý proces je nielen v prospech obvinených osôb, ale aj v prospech obetí trestnej činnosti. Len v prípade riadneho procesu a pri dodržaní princípov právneho štátu môže byť odsúdenie páchateľa aj dostatočnou satisfakciou pre obeť trestného činu.