Pritom v mnohých mestách a obciach panuje pred školami už dlhšie čulý ruch. Prvý stupeň a materské školy sú otvorené od marca. Záviselo iba od epidemiologickej situácie, či ich primátori a starostovia skutočne aj otvorili.
Otázniky visia nad tým, či sa školy otvárajú správnym spôsobom. Najprv pôjdu do školy ôsmaci a deviataci a vybrané stredné školy, potom budú podľa Covid automatu nasledovať aj ostatné ročníky. Epidemiologická situácia sa zlepšuje, ale stále je krehká. Preto sú namieste obavy, či veľká koncentrácia detí na jednom mieste nespôsobí zhoršenie situácie a tým aj opätovné zatváranie škôl.
Môže sa stať, že keď nabehne výučba vo všetkých ročníkoch, školy nemusia v nápore zvládať kontrolu dodržiavania všetkých hygienických opatrení. Deti síce budú testované a budú nosiť rúška, ale ustrážiť nosenie rúšok najmä cez prestávky, keď sú v triedach samy, nebude vôbec ľahké. Takisto je otázne, ako to bude s deťmi, ktorých rodičia sa nedajú testovať. Budú za to potrestané?
V Rakúsku a Česku išli na to inak. Deti budú chodiť do školy striedavým spôsobom – polovica triedy bude mať jeden týždeň (či dva dni) prezenčnú výučbu v škole, ďalší týždeň dištančnú. Táto forma je trochu náročnejšia pre všetkých – deti, rodičov i učiteľov. S deťmi na II. stupni však rodičia nemusia už byť doma. Rotačná výučba má jednu veľkú výhodu – znižuje koncentráciu v triedach aj v školách, tým aj riziko nákazy. V menších kolektívoch sa tiež ľahšie zvláda disciplína i nabieha na výučbu a socializuje.
Mali by sme mať na pamäti, že v súčasnosti by malo ísť najmä o socializáciu detí a ich psychický vývoj, až na druhom mieste je kvantum a kvalita zvládnutého učiva.