Za 20 rokov, a najmä v súvislosti s irackou vojnou, sa už možno aj zabudlo, že pred 11. septembrom 2001 vtedajší prezident USA George Bush nestaval svoju zahraničnú politiku na nejakých veľkých globálnych aktivitách. Počas kampane v boji o Biely dom skôr pôsobil ako zástanca menšej angažovanosti USA vo svete. Hoci každá vojna je ničivá a hrozná, konflikt v Afganistane si nie celkom zaslúži, aby sa jedným dychom spomínal s tým, čo sa stalo v Iraku.
Prvotne sa nezačal na základe klamlivých zámienok a má medzinárodnú právnu legitimitu. Faktom však, samozrejme, je, že vojna v ázijskej krajine si vyžiadala desaťtisíce mŕtvych. A je len dobre, že sa tým zaoberá aj Medzinárodný trestný súd. Väčšinu obetí majú na svedomí extrémistické a teroristické skupiny ako Taliban. Ale nedá sa tým zastrieť ani zodpovednosť západnej koalície pod americkým vedením. A, áno, keďže Slovensko je jej súčasťou, nemôže sa tváriť, že tieto problémy sa ho vôbec netýkajú.
Odchod zahraničných vojsk z Afganistanu predznamená novú kapitolu dejín. Vojnu v krajine USA a NATO prehrali. Taliban v nej zvíťazil. Dá sa okolo toho rétoricky cvičiť, ale jedna vec je neodškriepiteľná. Zahraničné vojská po 20 rokoch odídu, Taliban zostáva a podľa mnohých odborníkov smeruje k tomu, že bude najdôležitejšou silou v Afganistane.
Pri hodnotení konfliktu sa dá povedať, že úplne primárny cieľ vojny sa v zásade podarilo splniť. Zásah mal zabrániť, aby Afganistan zostal útočiskom pre globálnych teroristov, ktorí by tam v pokoji kuli plány. Ale odchod zahraničných vojsk, ktorý sa začne 1. mája a skončí sa najneskôr 11. septembra, už predznamená novú kapitolu dejín. Vojnu v krajine USA a NATO prehrali.
Taliban v nej zvíťazil. Dá sa okolo toho rétoricky cvičiť, ale jedna vec je neodškriepiteľná. Zahraničné vojská po 20 rokoch odídu, Taliban zostáva a podľa mnohých odborníkov smeruje k tomu, že bude najdôležitejšou silou v Afganistane.
Áno, malá USA-NATO misia možno mohla ešte ďalej fungovať. Ale naozaj by to zásadným spôsobom zmenilo situáciu? Ťažko. Predchádzajúca americká vláda prezidenta Donalda Trumpa vyšla Talibanu pomerne v ústrety a chcela od neho len veľmi málo. Pri dohode s radikálmi Washington v zásade žiadal len jednu vec. Aby Taliban neurobil nič, čo by išlo proti bezpečnosti USA a ich spojencov.
Je to dôležité z hľadiska záujmov Západu. A USA, NATO, a teda aj Slovensko, by určite nemali zabudnúť na Afgancov, ktorí západnej koalícii pomáhali, napríklad ako tlmočníci, a ich životy by mohli byť po odchode vojakov v ohrození.
Ako základ pre budúcnosť Afganistanu to však nestačí. Krajina bude naďalej potrebovať pomoc. Humanitárnu, rozvojovú, hospodársku. Teraz sa ukáže, či dvadsať rokov vojny, obetí a minutých miliárd vytvorili situáciu, v ktorej majú Spojené štáty a ich spojenci aspoň aké-také páky ovplyvniť, čo bude ďalej.
V tejto chvíli to tak príliš nevyzerá a veľa záleží aj od obyvateľov Afganistanu. Ak však nakoniec bude výsledkom konfliktu najmä návrat k talibanskému tmárstvu, prehĺbeniu rozdelenia spoločnosti a k okliešteniu práv, ktoré napríklad získali ženy, nebudeme hovoriť len o prehranej vojne. Ale aj o neschopnosti vybudovať mier.