Všetko sa mu vracia ako bumerang. Bol to on, kto obviňoval Smer a zvlášť Roberta Fica z kadečoho, nepodložene, niekedy iba na základe klebiet. Mnohým sa to páčilo, bol najtvrdší ficobijec, a tak mu kadečo odpúšťali, dokonca ho ešte povzbudzovali. To neznamená, že Smer sa nedopustil mnohých vážnych chýb, že spoločnosť nesužovala korupcia.
Bol to Matovič, ktorý na akcii SaS pred Národnou radou pred dvoma rokmi vyzýval dav, aby vulgárne skandoval na vtedajšieho predsedu parlamentu. Prešlo mu to. Richard Sulík ho odhováral, ešte netušil, čo ho čaká. Nakoniec ho Matovič obvinil, že je zodpovedný za smrť tisícok ľudí. A to len preto, že Sulík navrhoval iné (horšie) opatrenia. Matovič si zvykol používať jazyk bez akejkoľvek zodpovednosti. Bolo mu to roky tolerované.
V kauze Sputnik si interpretuje fakty po svojom, bez toho, aby napríklad poznal zmluvu, na ktorú sa odvoláva. Obviní len tak kde-koho, napríklad vedcov, bez dôkazov. Potom sa kajá, že to tak nemyslel. Pritom ako premiér mohol zavolať, overiť si fakty, určiť postup, mal na to právomoci. To by ale musel vedieť vládnuť, nemýliť si štát s vlastnou eseročkou.
Lenže je chyba iba na jeho strane? Matovič by sa nestal úspešným politikom iba preto, že priniesol tieto „neštandardné“ spôsoby, ale i preto, že našiel odozvu v časti spoločnosti. Keby neexistoval dopyt po politikovi typu Matoviča, nikdy by sa ním nestal.
Preto je namieste otázka, či by sa prípadným odchodom Matoviča z vlády alebo politiky, po ktorom mnohí volajú, zmenila politicko-spoločenská atmosféra v spoločnosti, či by sa zmenili spôsoby, ktoré v nej vládnu. Nenahradil by Matoviča iba niekto iný? Je to iba v ňom alebo trochu aj v nás?