Mnohí si nepochybne kladú otázku: Prečo by to Rusko robilo?
Nuž preto, lebo Moskva v snahe oslabiť svojho nepriateľa sa pokúša ovplyvniť a rozložiť fungovanie jeho inštitúcií (viď. voľby v USA), a napokon i samotnú EÚ (čo sa jej v prípade brexitu aj podarilo). Neštíti sa pritom žiadnych prostriedkov. Tí, ktorí sa pokúsili vymaniť z jej sféry vplyvu, na to škaredo doplatili (Gruzínsko, Ukrajina). Dokonca neváha dať otráviť svojich bývalých agentov, čo sa mu v prípade Litvinenka aj podarilo, a Sergeja Skripaľa minul rovnaký osud len o vlások.
Rusko, v prvotnej fáze, ktorá sa kryje zhruba s obdobím 90. rokov, sa so Západom snažilo udržiavať priateľské vzťahy. To, čo však zvyšok sveta vnímal ako návrat k normálu, Rusi považovali za najväčší úpadok vo svojich novodobých dejinách. A tak po nástupe Putina prehodilo výhybku.
Čo už len môže byť príťažlivé na putinovskom Rusku? Chabá ekonomika, „limitovaná“ demokracia či demografický úpadok? V porovnateľných kritériách Rusko zaostáva nielen za priemerom EÚ, ale aj za Slovenskom, či už ide o HDP na osobu, alebo o strednú dĺžka života. Výrazne nás predstihuje jedine v počte vrážd na 100-tisíc obyvateľov…
Rusko, napriek obrovskému nerastnému bohatstvu, zistilo, že nie je schopné konkurovať Západu, no stále dokáže veľmi kvalitne popliesť ľuďom hlavy. Najmä v bývalých sovietskych satelitoch sa mu veľmi úspešne darí vytvárať v mysliach ľudí nesmierny chaos. Vďaka pôsobeniu dezinformačných webov, ktorých je aj u nás požehnane, vytvárajú zo spojencov nepriateľov a, naopak, prikrášľujú obraz Ruska. Výsledok poznáme – u mnohých prevláda názor, že NATO je hrozba pre mier, pretože ono vraj provokuje Rusko (a nie naopak).
K Rusku tak veľká časť obyvateľstva prechováva značné sympatie. Zdá sa, že ani štyridsať rokov importovaného komunizmu a 20 rokov prítomnosti sovietskych vojsk na našom území poniektorým nestačí na to, aby sa im otvorili oči. To už skutočne zaváňa tzv. štokholmským syndrómom, keď obeť súcití so svojím páchateľom.
Pretože čo už len môže byť príťažlivé na putinovskom Rusku? Chabá ekonomika, „limitovaná“ demokracia či demografický úpadok? V porovnateľných kritériách Rusko zaostáva nielen za priemerom EÚ, ale aj za Slovenskom, či už ide o HDP na osobu, alebo o strednú dĺžka života. Výrazne nás predstihuje jedine v počte vrážd na 100-tisíc obyvateľov…
Problém Ruska spočíva v tom, že podobne ako Nemecko po prvej svetovej vojne aj ono sa po páde Berlínskeho múra snaží odčiniť „krivdy“, ktoré boli na ňom napáchané a za svoj hlavný cieľ považuje obnovu impéria. Moskva sa nikdy nevzdala ambícií získať späť „stratené územie“, ktoré tvoria krajiny strednej a východnej Európy. Preto dezinformácie, preto hackerské útoky, preto výbuchy v muničných skladoch.
Čím skôr Rusko pochopí, že jeho koloniálna éra sa už definitívne skončila, tým lepšie preň i pre nás.