To je aj prípad Multimodálneho logistického centra Holíč (MLC), plánovaného kontajnerového prekladiska medzi Kopčanmi a Holíčom, za ktorým stojí spoločnosť DOE Europe SE.
Plán 16-hodinovej dennej prevádzky prekladania milióna naložených kontajnerov z vlakov sa mal s podporou čínskych investorov pôvodne uskutočňovať ako súčasť tzv. „novej Hodvábnej cesty“ až z delty Dunaja po toku Moravy do moravského Hodonína. Historizujúci názov nepresvedčil, Hodonínčania sa vzbúrili, hlavným argumentom bolo zničenie už beztak ťažko skúšaných vodných ekosystémov. A tak keď čert nemôže, kam chce, pošle developera na Slovensko.
O zemi zasľúbenej menom Slovensko zástupcovia spoločnosti DOE Europe SE, samozrejme, vedia. Moravské prekladisko sa malo stať „novým Rotterdamom“. Ak sa Hodonínu nepáči, prečo nezriadiť „Rotterdam“ v Holíči? Developeri, vec nie nová, hovoria najmä o posilňovaní „ekonomického potenciálu“ a výhrady týkajúce sa ničenia pôdy, krajiny a histórie považujú za neopodstatnené. Zhodou okolností ide o oblasť absolútneho centra Veľkomoravskej ríše, kde sa navyše Morava prelína s niekdajším Uhorskom a barokové umenie odkazuje na Rakúsko. Všetko atribúty hodné zapísania do Unesca, a moravskí susedia v Mikulčiciach sa už o to usilujú.
Len my akoby sme tu žili pánubohu za humnami, izolovaní od kultúrnych celkov našej minulosti a prírodnej krajiny súčasnosti, ktorá je našou pôdou nielen duchovnou, ale aj základom súčasnosti. Českí historici aj ministerstvo životného prostredia majú pravdu, keď pripomínajú, že takéto drastické zásahy ohrozujú priestor oveľa širší, ako sú moderné hranice. Čas zmierniť „modernosť“ nastal už dávno. Len ako to dostať do praxe.