Gorbačovov Černobyľ

Totalitné režimy sa vedia vynájsť, aj keď oznamujú udalosť, o ktorej by sa najradšej vôbec nezmienili. V septembri 1983 Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu (TASS) vydala správu o zastavení/prerušení letu juhokórejského lietadla. V informácii však chýbalo, že civilný stroj s 269 osobami na palube, ktorý omylom vnikol do sovietskeho vzdušného priestoru, zostrelila stíhačka.

, 26.04.2021 19:00
57

Pred 35 rokmi sa stalo niečo podobné. Moskva najprv zatajovala, že došlo k výbuchu v atómovej elektrárni v Černobyli. Až o tri dni TASS zverejnila stručnú správu, že sa stala havária, s tým, že viedla k porušeniu stavebnej časti reaktora, jeho poškodeniu a k určitému úniku rádioaktívnych látok. O explózii ani slovo, chýbal aj údaj o radiácii.

Pri moci už bol vtedy Michail Gorbačov, ktorý oznámil perestrojku (prestavbu spoločnosti) a vo februári 1986 zaviedol glasnosť (otvorenosť v politickom zmysle). Začali sa objavovať dokonca transparenty „Glasnosť – eto norma našej žizni!". Po tragickom 26. apríli 1986 v Černobyli však Gorbačov novú normu života poprel.

Ten istý otec perestrojky a glasnosti nepovedal pravdu obyvateľom 45-tisícového mesta Pripjať. Je možné, že keby vybuchol reaktor za Uralom, Gorbačov by úplne zatajil nešťastie.

Nedokázal sa hneď postaviť pred občanov, aby im povedal, čo sa udialo. Švédsko bolo prvé, kto na druhý deň po černobyľskej explózii informoval svet, že v západnej časti Sovietskeho zväzu nastalo niečo hrozné, pretože na svojom území zaznamenalo veľmi zvýšenú úroveň rádioaktivity. Je celkom možné, že keby vybuchol reaktor niekde za Uralom, Gorbačov by úplne zatajil nešťastie pred celým svetom. Pretože rádioaktivita by neprenikla nikam do zahraničia.

Ľudia nevedeli o skutočnom rozsahu katastrofy ešte ani vtedy, keď vo vzdialenejších mestách od Černobyľa na prvomájových manifestáciách povinne skandovali heslá o večnej sláve Lenina a komunistickej strany. Gorbačov predstúpil pred národ až 14. mája.

Bol to rovnaký Gorbačov, ktorý zdôrazňoval nevyhnutnosť znížiť počty jadrových zbraní v arzenáli Spojených štátov a Sovietskeho zväzu, aby sa svet vyhol riziku skazonosnej atómovej vojny. O skutočnej skaze v Černobyli bol však takmer tri týždne skúpy na jediné slovo. Ten istý otec perestrojky a glasnosti, ktorého režim nepovedal pravdu obyvateľom 45-tisícového mesta Pripjať, ktoré bolo len tri kilometre od černobyľskej elektrárne. Oznámili im, že ich evakuujú iba na tri dni. Doteraz je zamorená Pripjať mestom duchov.

V roku 1990 Gorbačov získal Nobelovu cenu za mier za ukončenie studenej vojny, s čím súvisela aj jeho snaha o jadrové odzbrojovanie. Poctu mu udelili zaslúžene. Podstatný je vždy výsledok. Nie špekulácie, či sa skôr podujal zastaviť preteky v zbrojení preto, lebo vedel, že Sovieti nedokážu udržať krok s Američanmi. V prípade jadrového Černobyľa však sklamal.

Černobyľská katastrofa rozprúdila diskusiu o bezpečnosti atómových elektrární. Trvá dodnes aj pre haváriu v japonskej jadrovej elektrárni vo Fukušime v marci 2011. Ani v jednom prípade nezlyhala samotná technika. Černobyľ zapríčinil ľudský faktor, Fukušimu zasiahlo zemetrasenie a cunami.

Snahy odstaviť atómky (v Nemecku už majú časový plán) pôsobia preto bezhlavo. Naopak, našťastie všetky vlády na Slovensku (a tiež v Česku pri Dukovanoch) pochopili, že dostavba Mochoviec je správna vec.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
57 debata chyba
Viac na túto tému: #Sovietsky zväz #perestrojka #Michail Gorbačov #Černobyľ #atómová elektráreň