Otázka, či výsledok prípadného referenda bude pre Národnú radu právne záväzný a či majú občania prostredníctvom referenda právo meniť volebné obdobie, rozdeľuje právnu obec. Je preto pravdepodobné, že prezidentka Zuzana Čaputová po tom, čo sa overia podpisy, sa obráti s touto otázkou na Ústavný súd. Určite by to bol správny krok, aby sa predišlo k ďalším nezrovnalostiam a zbytočnému odvracaniu pozornosti od podstaty referenda.
Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) je referendum k predčasným voľbám v rozpore s princípmi právneho štátu a prezidentke radí, aby sa obrátila na Ústavný súd. Členku Súdnej rady Marcelu Kosovú jej slová zarazili.
Ak by aj referendum bolo úspešné, je otázkou, či by prípadné voľby dramaticky zmenili politickú konšteláciu. Ľahko sa môže stať, že sa voľby skončia patom a nebude sa dať zostaviť efektívna vláda.
Kolíková má však v jednom pravdu: akákoľvek skupina občanov, ktorá je nespokojná s výsledkom volieb, ich môže prakticky po mesiaci spochybňovať. Ak by aj neuspela, celý proces môže opakovať. Žiadna vláda by tak ani na základe výsledkov volieb nemala istotu. Celý ústavný systém zastupiteľskej demokracie by bol permanentne narušený.
Naopak, bývalý premiér Peter Pellegrini si myslí, že „moc poslanca Národnej rady pochádza z ľudu, ľud má aj právo povedať mu, že si ho viac na stoličke neželá a požiadať ho, aby si dobrovoľne ústavným zákonom skrátil volebné obdobie.“
Advokát Rastislav Luby vyjadril v Pravde názor, že právna sila výsledku referenda nemôže byť nižšia, ako je právna sila zákona, lebo je publikovaný v Zbierke zákonov. Výsledok je teda podľa neho právne záväzný.
V politickej rovine je jasné, že ide o iniciatívu Smeru a Hlasu. Za petíciou síce stojí oficiálne občianska iniciatíva, ale jej členovia neboli doteraz verejne ani občiansky aktívni. Podpisy zbierali zástupcovia spomínaných opozičných strán. Ak by ich zbierala iba petičná iniciatíva, tak by vyzbierala málo podpisov, lebo nemá dostatočnú spoločenskú autoritu. Otázkou je, prečo strany Smer a Hlas neiniciovali petíciu samy. Obávali sa, že by ich renomé petíciu spochybnilo?
Voľby by pre obe strany boli určite výhodné. Pokiaľ sa však domnievajú, že sa dostanú k moci, môžu sa riadne mýliť. Občania majú v pamäti ich bačovanie, ktoré zatiaľ súčasná koalícia napriek príšernému vládnutiu ešte neprekryla. Navyše nepredstavujú žiadnu alternatívu. Keď sa pozrieme na webové stránky Smeru a Hlasu, zistíme, že nemajú žiadny politický program. Podľa čoho chcú teda vlastne vládnuť? Čo ponúkajú ľuďom?
Ak by aj referendum bolo úspešné, je otázkou, či by prípadné voľby dramaticky zmenili politickú konšteláciu. Samozrejme, OĽaNO by sa oslabilo, aj celá táto koalícia. To však neznamená, že by sa Smer a Hlas dostali k moci. Ľahko sa môže stať, že sa voľby skončia patom a nebude sa dať zostaviť efektívna vláda. Jazýčkom na váhach v patovej situácii sa môže stať Igor Matovič, čo by určite víťazstvom nebolo.