Akoby sa nič nezmenilo a vláda (či koalícia) zase koná na poslednú chvíľu, rovnako ako pri množstve zákonov v uplynulom roku alebo pri zavádzaní epidemiologických opatrení. Je ťažko pochopiteľné, prečo vláda predkladala programové vyhlásenie v hodine dvanástej. Veď dokument oproti tomu spred roka obsahuje iba kozmetické zmeny. Opäť to ukazuje na „profesionalitu“ tejto koalície. Závažnejšie je, že vláda dáva zase zlý príklad celému Slovensku. Od občanov pritom požaduje, aby si svoje povinnosti plnili v predstihu.
V programovom vyhlásení chýba reflexia doterajšieho pandemického vývoja, plán obnovy akoby išiel paralelne povedľa neho. Pandémia pritom dokonale prekopala doslova všetko, krajina sa nachádza v úplne inej situácii ako pred rokom. Máme pred sebou iné výzvy, mnoho vecí musíme inak uchopiť. Prečo si koaliční politici nedali toľko námahy a nezapracovali do PVV všetky aktualizácie a výzvy, ktoré posledný rok priniesol? Z lenivosti, z neschopnosti?
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) hovorí o druhej šanci pre vládu a podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí) o reštarte. Ešte ďalej prekvapujúco zašiel bývalý premiér Igor Matovič, na ktorom predchádzajúca vláda padla. Podľa neho je jeho nástupca symbolom nádeje a on by bol „len symbolom utrpenia, pandémie a človeka, ktorý ľuďom bral slobodu“. Že by pokus o sebareflexiu?
Dokedy im predsavzatia vydržia, je otázne. Doteraz to bolo najmä o Matovičovi a pandémii, odteraz to bude viac o stále vyhranenejších straníckych prioritách. Čoskoro môže naraziť kosa na kameň a všetci aktéri si uvedomia, že zostávať v tejto koalícii nemá pre nich žiadny zmysel.