Nikto príčetný nemôže uveriť tvrdeniu, že lietadlo muselo núdzovo pristáť v Bielorusku. Správa o telefonáte, že na palube môže byť bomba, bol výmysel, ktorý slúžil ako zámienka pre zatknutie Ramana Prataseviča, mediálneho odporcu režimu Alexandra Lukašenka. Aj za cenu neslýchaného porušenia medzinárodného práva v oblasti civilného letectva.
Keby nedajbože nejakí teroristi naozaj prepašovali na palubu bombu, nenačasovali by výbuch až niekde nad Bieloruskom. Priamy let Ryanairu z Atén do Vilniusu trvá 2 hodiny a 50 minút. Lietadlu chýbalo do hlavného mesta Litvy už iba 10 minút cesty, keď ho bieloruská stíhačka nasmerovala na letisko v Minsku.
Únos civilného lietadla v bieloruskom vzdušnom priestore bol aktom štátneho terorizmu. Vynútené pristátie stroja spoločnosti Ryanair v Minsku sa nedá nazvať nijako inak. Nikto príčetný nemôže uveriť tvrdeniu, že lietadlo muselo núdzovo pristáť v Bielorusku.
Letecké spoločnosti by mali pozastaviť svoje lety cez bieloruský vzdušný priestor, pretože Lukašenko môže únos zopakovať. A nemusí ísť len o zatknutie nejakého Bielorusa, ale aj o hrozbu, že nejaký darebácky režim si objedná podobný zločin, aby sa mu dostal do rúk nepohodlný politik alebo aktivista žijúci v zahraničí. Tak ako to bolo v prípade Prataseviča, ktorý začal žiť v Poľsku.
Lukašenko si dal veľkú námahu a zajal Prataseviča aj za cenu medzinárodného škandálu. Nepochybne ho už dlhší čas sledovali a čakali na príležitosť, keď poletí nad Bieloruskom. Diktátorov režim dal najavo, že mu na zadržaní Prataseviča veľmi záleží, keď v novembri minulého roka požiadal Poľsko o jeho vydanie. Samozrejme, že nepochodil.
Bieloruský diktátor používa proti svojim odporcom štyri nástroje, ako sa ich zbaviť alebo ich umlčať. Niektorí v minulosti zmizli bez stopy alebo zomreli za záhadných okolností. Ďalších posiela za mreže. Ostatných zastrašuje na slobode. Ešte je tu časť kritikov, ktorí zo strachu emigrovali alebo ich do exilu poslal Lukašenko (ako napríklad Sviatlanu Cichanovskú, ktorej ukradol víťazstvo vo vlaňajších prezidentských voľbách).
Štvrtá skupina ľudí nepredstavuje pre Lukašenka priame ohrozenie. Rozprávať si môžu, čo sa im zachce, pre neho je podstatné, že v Bielorusku má od nich pokoj. Toto však neplatilo o Pratasevičovi. Prečo?
Tento Bielorus je spoluzakladateľom informačného kanálu Nexta na sociálnej sieti Telegram. Počas demonštrácií proti sfalšovaným výsledkom prezidentských volieb slúžil účastníkom ako skvelá pomôcka. Nexta má už dokonca takmer 2 milióny užívateľov, čo je obrovský počet na Bielorusko, kde žije necelých 9,5 milióna ľudí. Tento kanál takpovediac začal klásť míny k hradbám režimu, ktoré diktátor potrebuje zneškodniť.
Nextu spravuje len hŕstka Bielorusov žijúcich vo Varšave, takže dostať sa k nim má pre Lukašenka cenu zlata. Možno si niekto položí otázku, prečo teda nedal zabiť Prataseviča, keď ho agenti sledovali v Grécku. V tomto prípade jednoznačne platí, že živý je oveľa cennejší ako mŕtvy. Bieloruský režim potrebuje zistiť o pozadí Nexty maximum: kto všetko za ňou stojí, ako funguje, kto ju financuje atď. Prataseviča k tomu nepochybne budú nútiť aj pod hrozbou mučenia. Diktátor sa po potlačení vlny protestov tvári neohrozene. Tým, čo teraz urobil, však ukázal, že má stále strach.