India bojuje s katastrofickou druhou vlnou s približne 20 miliónmi prípadov a akútnym nedostatkom lekárskeho vybavenia. Podobná situácia dlhodobo pretrváva v Brazílii a niektorých afrických krajinách. Nepomer v prístupe k vakcínam medzi bohatými krajinami a tretím svetom je neprehliadnuteľný.
Podľa organizácie UNICEF bolo do konca apríla až 86 percent všetkých dávok aplikovaných v krajinách s vysokými príjmami a z najchudobnejších obyvateľov sveta bolo zaočkované len jedno percento. India a Južná Afrika v októbri predostreli Svetovej obchodnej organizácii (WTO) návrh, aby farmaceutické spoločnosti uvoľnili patentové práva, čo by umožnilo výrobu vakcín v chudobných krajinách bez rizika súdnych sporov, ktoré by ich uvrhli do ešte väčšej chudoby. Farmaceutický priemysel návrh ostro kritizoval, pretože vraj „podkopáva samotné základy systému, ktorý vytvoril vedu zachraňujúcu životy“ a likviduje „motiváciu spoločností podstupovať riziko za účelom nachádzania riešení“.
Inými slovami, útočí na samotnú podstatu kapitalizmu, ktorý až počas celosvetovej pandémie získal skutočne rovnocenného protivníka. Stará dilema medzi západným trhovým individuálnym právom na neobmedzené bohatnutie a princípmi kolektívneho blaha, medzi ktoré prvorado patrí i zdravie, sa dnes ukazuje priam ako sarkastický výkričník pre zlyhávajúcu civilizáciu, ktorá si to stále nepriznáva.
Pandémia neprináša len precitnutie, že vo svete excesívneho blahobytu je akosi priveľa hladu. Deväť ľudí, ktorí riadia farmaceutické firmy vyrábajúce vakcíny, sa počas pandemickej katastrofy stalo miliardármi. Zarobili ich vraj „vlastnou šikovnosťou“ a požadovať preto, aby si „odtrhli od úst“ a podelili sa s „nešikovnými“ obyvateľmi zdevastovaného tretieho sveta, by donedávna zaváňalo nebezpečenstvom šírenia červených ideológií. Lenže teraz je zrazu všetko inak. Otázka spoločného údelu je v popredí a je lepšie miliardami dopomôcť k ukončeniu pandémie a nerovnováh všade na svete, ako si za ne kúpiť vo vesmíre neznámu novú planétu.