Tak veľmi sa snažil zasadiť korone smrteľnú ranu, až si nevšimol, že z útoku sa stala obrana, z obrany útek. Z úteku pokrytecké skrývanie. Ale aj to by sa dalo odpustiť, lebo odpúšťanie je síce veľmi ťažké, ale najviac očisťujúce, keby z jarku plného starého lístia, blata a špiny chcel vyvierať čistý pramienok.
Ale to nie. Naopak. Sem-tam „čurkne" čosi, čo smrdí, špiní a škodí. Až ubližuje. Neregistrovaná vakcína pripravila Matoviča o miesto premiéra, zo sedla vyhodila jeho ministra zdravotníctva. Príbeh nevydareného dovozu očkovacej látky by sa už aj mohol blížiť ku koncu a k zabudnutiu, keby práve ku koncu nechcel teraz už minister financií opäť pridať trocha bahna do aj tak nevyčisteného potoka.
Hovorí o zlomyseľných ľuďoch hnaných primitívnou geopolitickou nenávisťou, krvavých očiach, podlej propagande.
Pritom pravda je jednoduchá. Matovič s bývalým ministrom zdravotníctva priviezli Sputnik na svoje tričko. Minister ani nevedel, v akých baleniach je látka. Podpísal povolenie na použitie Sputnika V, ale nenašiel odvahu, aby povedal: Očkujte.
Namiesto toho nechali očkovaciu látku stáť v skladoch, preverovať najskôr na Slovensku, potom v Maďarsku, nakoniec v Rusku. Hoci výsledok bol jasný – látka sa môže používať, len o nej a jej účinkoch vieme málo. Dôležitejšie ako zdravý rozum a nohy na pevnej zemi bolo hľadanie efemérnych nepriateľov a temných síl.
A keď už nakoniec bolo potrebné posledné rozhodné slovo, bol to práve Matovič, kto vyhlásil, že sa Sputnikom V nedá zaočkovať. Lebo by nemohol cestovať.
Príbeh Sputnika V na Slovensku sa raz okrem iného zapíše aj do knihy prísloví a porekadiel. Kým doteraz sa hovorilo: Zlodej kričí, chyťte zlodeja, odteraz to bude: Matovič kričí, chyťte Matoviča!
Smutný koniec smutného príbehu.