Sága zriaďovania Najvyššieho správneho súdu sa pomaly blíži do augustového finále. Po rozpačitom rozbehu, keď hrozilo, že nebude dosť kandidátov, prišlo ďalšie absurdné zauzlenie. Súdna rada ako výberová komisia vo štvrtok nezaradila do tretieho kola výberového konania žiadneho zo siedmich nových uchádzačov a zároveň nepripustila opätovnú účasť troch kandidátov, ktorí neuspeli v predošlých kolách.
Pritom malo ísť len o formalitu. Všetci uchádzači totiž spĺňali zákonné podmienky na kandidatúru. Napriek tomu sa im podarilo potopiť tretie kolo výberového konania súhrou čudných a pochybných rozhodnutí počas štvrtkového zasadnutia.
Prítomných bolo len dvanásť z osemnástich členov, a preto viacerí navrhovali, aby o takej závažnej veci hlasovali inokedy vo väčšom počte alebo on-line, či „per rollam“. Riziko neúspechu totiž bolo aj vďaka nešťastnej formulácii uznesenia relatívne vysoké. Otázka totiž, zjednodušene, znela „kto je za zaradenie", respektíve „kto je za pripustenie“, a nie „kto je proti". Z toho vyplýval aj odlišný počet hlasov potrebných na úspešné zaradenie, či pripustenie.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák však argumentoval, že presun možný nie je, lebo by sa nestíhalo, a že na posunutý termín nemusí prísť dosť členov, lebo budú dovolenky. A tak pritlačil k prezenčnému hlasovaniu, ktoré nakoniec zmarilo celé tretie kolo. Dôsledkom tak je, že už nie je ani čo nestíhať.
Bez ohľadu na otázne privlastnenie si právomoci Súdnej rady hlasovať o zaradení kandidátov orgán pochybil, ak nie rovno zlyhal na plnej čiare. I keď sa predseda Mazák snaží prehodiť horúci zemiak do rúk členiek, ktoré sa hlasovania zdržali, výsledkom kolektívneho rozhodnutia je porušenie práva na prístup k verejnej funkcii uchádzačov, ktorí spĺňali formálne podmienky. A to sa poprieť nedá.
Napriek chybám v rámci rozhodovacieho procesu však bolo hlasovanie o zaradení siedmich kandidátov neúspešné najmä kvôli trom sudkyniam, ktoré sa zdržali. Jednou z nich bola Petra Príbelská, ktorá počas zasadnutia požadovala vyriešenie otázky o pretrvávaní svojho konfliktu záujmov hlasovaním. V predošlých kolách sa totiž z výberovej komisie vylúčila. Jej žiadosť však bola opakovane ignorovaná. I keď to možno považovať za ďalší procesný nedostatok, argumentovať konfliktom záujmov a následne sa zdržať formálneho hlasovania o splnení podmienok a zaradení, ktoré vyústilo v porušenie práv kandidátov, zaváňa tak trochu vykrúcaním sa.
Obskúrnejšia je už len argumentácia sudkýň Lenky Praženkovej a Marcely Kosovej. Tým sa (v skratke) na jednej strane nepozdávalo skoršie rozhodnutie Súdnej rady o nepripustení opätovnej kandidatúry troch neúspešných uchádzačov, lebo sa porušilo ich právo, no na strane druhej sabotovali zaradenie siedmich nových kandidátov. Navonok to potom vyzerá, akoby aplikovali Chammurapiho spravodlivosť oko za oko, zub za zub. Nemožno sa potom čudovať, že selektívne rešpektovanie práva kandidátov vytvára oprávnené pochybnosti o dobrom úmysle, ktorým sa zväčša zastiera alibizmus.
Nech už boli skutočné motivácie niektorých členov a členiek Súdnej rady akékoľvek, ukázalo sa, že úprimná snaha sfunkčniť takú dôležitú inštitúciu, akou je Najvyšší správny súd včas, zrejme ostala na vedľajšej koľaji.
Nech už boli skutočné motivácie niektorých členov a členiek Súdnej rady akékoľvek, ukázalo sa, že úprimná snaha sfunkčniť takú dôležitú inštitúciu, akou je Najvyšší správny súd včas, zrejme ostala na vedľajšej koľaji. To je obzvlášť nešťastné, ak takéto signály vysiela tak významný orgán legitimity súdnej moci, akým je Súdna rada.
Dôsledkom tak je, že Súdna rada zbytočne hodila poleno pod nohy rozbiehajúcemu sa súdu a novému predsedovi Pavlovi Naďovi. Na relatívne hladký štart je totiž potrebných aspoň 21 sudcov, ktorí by obsadili sedem senátov. Súdna rada však vytvára vo verejnosti dojem, že takýto luxus si zrejme dovoliť nemôže, keďže súhrou kontroverzných krokov prekazila uskutočnenie tretieho kola výberového konania.
Cesta k navráteniu dôvery občanov v justíciu tak bude zrejme kľukatejšia a ťažkopádnejšia, ako sme očakávali. Optimista by možno povedal, že to je stále lepšie, ako cúvať vzad. No stačí to dnes?