Nebolo by to prvý ani poslednýkrát, keď niekto predstiera, že pomáha, no v skutočnosti zneužíva svoje postavenie a ubližuje. Rozhodne je to však prvý prípad poslanca, ktorý v takom závažnom obvinení zjavne nemal cit pre mieru. V opačnom prípade by tak dlho neváhal a už dávno by bol vyvodil osobnú zodpovednosť.
Keď sa minulý mesiac prevalil prvý prípad, poslanec Herák sa obhajoval tým, že deti z detských domovov vyrastajúce bez opory rodičov a bez lásky majú niekedy „potrebu si vymýšľať či zaujať“.
Áno, deti majú bujnú fantáziu. Kto videl dánsky film Hon, ovenčený mnohými oceneniami, vie o čom je reč. Režisér Thomas Vinterberg v ňom bravúrne vykreslil, ako môže jedno falošné obvinenie malého dievčatka zruinovať život dospelého muža. V jednom okamihu sa z obľúbeného učiteľa a člena loveckého spolku stane štvaná zver, ktorú z duše nenávidí celé mestečko.
Ukázať na niekoho prstom a krivo ho obviniť je veľmi nebezpečné. Lenže v prípade Heráka nejde o jeden prípad, pretože obvinenia voči nemu sa medzičasom rozrástli. A tvrdiť, že všetky tri dievčatá nezávisle od seba chcú zničiť dobrú povesť nevinného muža, je riadne pritiahnuté za vlasy.
Zdá sa, že poslanec OĽaNO má vážny problém. Jeho kolegovia síce nabádajú na zachovanie prezumpcie neviny, no v tomto prípade by im malo záležať viac na ochrane obetí sexuálneho násilia.
V opačnom prípade len potvrdia svoju povesť ľudí, ktorým nesmierne záleží na osude nenarodených detí, no už menej ich trápia osudy detí, ktoré v živote zakúsili bezprávie.
To najmenej, čo mohol poslanec Herák v tejto chvíli urobiť, bolo to, že sa vzdal mandátu. No mal by nasledovať aj druhý krok, že prestane organizovať tábory.