Reštart, ale aký?

Hlavný slogan návštevy prezidenta USA Joea Bidena v Európe znie: „Amerika je späť.“ Má ísť o reštart vzťahov USA a EÚ ako aj partnerstva v NATO. Na prvý pohľad sa zdá, že ide iba o návrat o štyri roky späť, pred prezidentovanie Donalda Trumpa, o „znovunájdenie sa“ USA. Také jednoduché to nie je, veď ako sa hovorí, dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky.

14.06.2021 19:00
debata (20)

Výzvy sú úplne nové, stojíme na počiatku novej studenej vojny, vzťahy s Ruskom sú najhoršie od roku 1989 a ekonomická, technologická a politická sila Číny sa začína čoraz viac prejavovať. Preto je hlavným bodom summitu NATO definovanie či skôr hľadanie novej stratégie aliancie do roku 2030.

Donaldovi Trumpovi máme za zlé, že ignoroval úzku spoluprácu s Európou. Môžeme mu však aj ďakovať, že zrušil tajné vyjednávanie, mimo akýchkoľvek demokratických zvyklostí, o obchodnej zmluve TTIP medzi USA a EÚ. Neklamme si, táto zmluva by dnešnú EÚ, jej štandardy a princípy, poslala do minulosti. Dúfajme, že vyjednávania nie sú „späť“. Problém v posledných štyroch rokoch spočíval v inom. Ako správne poznamenal v rozhovore pre Pravdu bývalý šéf NATO Andres Fogh Rasmussen, Trump so svetom skôr obchodoval, než bol jej lídrom. Návrat späť spočíva v obnovení líderskej úlohy USA – a tá nemôže byť bez úzkej spolupráce s EÚ. Či už na ekonomickom, alebo bezpečnostnom poli.

Na prvý pohľad sa zdá, že ide iba o návrat o štyri roky späť, pred prezidentovanie Donalda Trumpa, o „znovunájdenie sa“ USA. Také jednoduché to nie je, veď ako sa hovorí, dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky.

Buďme však opatrní pri používaní ruskej karty a nevyužívajme ju ako žolíka na zakrytie vnútorných problémov v USA i EÚ, presne ako to Rusko robí s tou „západnou“ kartou. Sociálne či rasové napätie, ktoré Biden zdedil, nie sú iba dedičstvom Trumpa. Ten ich iba umne zneužíval. Pokiaľ sa nepodarí znížiť sociálne rozdiely, ktoré narastajú napriek zvyšujúcemu ekonomickému bohatstvu, frustrovaní ľudia budú stále náchylnejší veriť rôznym dezinformáciám. To je úrodná pôda pre hybridnú vojnu zo strany Ruska, prípadne aj Číny. V EÚ sme tiež niekedy až takí posadnutí byrokraciou a „správnym“ riešením, že začíname technologicky zaostávať za Čínou. To vytvára hrozbu budúcej závislosti od nej s nedozernými politickými dôsledkami.

Snažme sa tiež pochopiť Rusko a hľadať styčné body, nielen sa obviňovať. Aj argumenty v súvislosti so závislosťou od ropy a zemného plynu z Ruska znejú trochu falošne. Napríklad by sme mali závislosť diverzifikovať dovozom aj z arabských krajín, kde je to s demokraciou oveľa horšie ako v Rusku. Podobne je to v rozpore s ekologickými princípmi, ktorými sa tak oháňame, čo platí aj pri dovoze z USA. Na druhej strane nepodliehajme naivite. Rusko nie je žiadny dobráčisko, naopak, má svoje imperiálne záujmy.

Mnohí si myslia, že európske Rusko je nám bližšie ako USA, a preto by sme svoju bezpečnostnú strategickú budúcnosť mali spájať skôr s ním. Nezabúdajme, že Amerika je dieťaťom Európy. Hoci si už dve storočia žije vlastným životom, máme s ňou viac spoločné, ako si myslíme. Spoločný postup k riešeniu svetových problémov či presadzovaniu hodnôt je preto prirodzenejší, ako si dokážeme na prvý pohľad pripustiť.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Čína #Rusko #USA #NATO #Donald Trump