Dôkazov, že Zsuzsová vraždu zorganizovala, bolo totiž dostatok a aj nepriamych dôkazov voči Marianovi Kočnerovi existovalo viac než dosť. S napätím sa preto čakalo, či Najvyšší súd rozhodnutie svojich kolegov z nižšej inštancie potvrdí, alebo ho skoriguje. Ten napokon nevinu Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej zrušil.
Poďme však poporiadku. Po tom, ako v decembri 2019 dostal trest sprostredkovateľ vraždy Zoltán Andruskó, ktorý sa priznal a začal spolupracovať a po ňom bol odsúdený aj strelec Miroslav Marček, sa čakalo, že za mreže ich budú nasledovať aj organizátorka a zadávateľ vraždy mladého novinára. Napriek množstvu nepriamych dôkazov verdikt znel: „Nebol preukázaný vážne mienený úmysel obžalovaného Kočnera niekoho usmrtiť.“
Sudcom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku teda dôkazy nestačili. Okamžite sa však objavili pochybnosti, či reťazec nepriamych dôkazov a indícií, ktoré do seba zapadajú, nie je pre sudcov postačujúci na to, aby mohli vyniesť verdikt.
Bolo totiž dosť zvláštne a nelogické, že ak sudcovia uverili výpovedi Zoltána Andruskóa, pokiaľ ide o Tomáša Szabóa, a toho napokon odsúdili na 25 rokov väzenia, v prípade Aleny Zsuzsovej jeho slová nebrali do úvahy. Ak by na oboch uplatnili rovnaký meter, minimálne Zsuzsová by bola obvinená.
V utorok Najvyšší súd rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušil a vrátil vec späť na dokazovanie.
Sudcovia Najvyššieho súdu svojim kolegom z prvostupňového súdu vyčítali viacero nedostatkov. Predovšetkým, že všetky dôkazy neboli správne vyhodnotené a vykonané. Ďalej dôkazy, ktoré súd vykonal, hodnotil izolovane a nie v súvislostiach, čo vyústilo do oslobodzujúceho rozsudku. A napokon, sudcom sa nepáčilo, že samotný rozsudok nebol dostatočne odôvodnený.
Už predtým sa špekulovalo o tom, že časom sa v tomto prípade môžu objaviť nové dôkazy. Jeden predložil prokurátor. Je ním znalecký posudok Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý analyzuje komunikáciu cez aplikáciu Threema medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou. Aj to mohlo zmeniť ich názor na túto kauzu.
Sudcovia Najvyššieho súdu však svojim kolegom z prvostupňového súdu vyčítali viacero nedostatkov. Predovšetkým, že všetky dôkazy neboli správne vyhodnotené a vykonané. Ďalej dôkazy, ktoré súd vykonal, hodnotil izolovane a nie v súvislostiach, čo vyústilo do oslobodzujúceho rozsudku. A napokon, sudcom sa nepáčilo, že samotný rozsudok nebol dostatočne odôvodnený (o čom sa už na jeseň otvorila veľká debata, pretože v iných krajinách je zvykom, že sudcovia svoj verdikt na tlačovke „ľudskou rečou“ vysvetlia verejnosti, aby nevznikali rôzne pochybnosti.)
Hľadanie spravodlivosť sa tak nekončí. Vinníci sa trestu za svoj brutálny trestný čin nevyhnú.