A tak sme si opäť vypočuli reči o „justičnej vražde, selektívnych politických čistkách, policajnom terore“, o tom, že „vo väzbe sedia nevinní ľudia a používa sa ako mučiaci nástroj“, pričom cieľ je jasný: „kriminalizácia opozície“. Robert Fico to zaklincoval vyhlásením, že vládne metódy sú „fašistické“.
Ako inak, všetko sú to „zaručené fakty“. Ak si smeráci myslia, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou, tak sa mýlia. Dá sa však pochopiť, že keď im prihára, tak robia všetko preto, aby sa zachránili.
Parlament nám poskytol aj zábavnú vložku. Keďže spravodajcom bol poslanec Ľuboš Blaha, nedal si ujsť príležitosť slovne na Matoviča zaútočiť. Ten bol opäť vo forme ako za starých čias a všetko mu opätoval, takže parlamentom lietali invektívy a poslancov zabával nápisom na kuse papiera: Capo di tutti capi, ktorý adresoval Robertovi Ficovi.
Druhý dôvod, prečo sa Smer pokúsil o odvolanie ministra vnútra, je taktický. Vycítil, že koalícia je nejednotná. Keďže klan Pčolinských verejne deklaroval, že bude hlasovať za jeho odvolanie, tak bolo treba rýchlo vraziť klin do rozhádaných koaličných radov.
Ako sa dalo čakať, Mikulca poslanci napokon neodvolali. Dôvod, ktorý spája Pčolinských a predstaviteľov Smeru, však zostáva – ani jedným sa nepáči, že NAKA začala vyšetrovať ich ľudí.