Ako pripravilo ministerstvo školstva učiteľov a žiakov na túto neľahkú skúšku? Zdá sa, že svoju úlohu nezvládlo najlepšie. V jednotlivých regiónoch, medzi školami vidno veľké rozdiely. Pritom malo skúsenosti z prvej vlny pandémie na jar minulého roka, dostatok času na prípravu a naporúdzi boli aj zahraničné skúsenosti.
Iba 81 percent detí na druhom stupni základných škôl sa učilo. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Centrum vzdelávacích analýz (CVA) a vzdelávací program učiteľov Komenského inštitútu. Úplne bokom zostalo 23 500 žiakov, teda až desať percent. A to len na druhom stupni. Pritom nie vždy sa žiaci učili on-line, niekde prebiehala výuka v malých skupinkách, niekde sa iba vypĺňali na hárkoch natlačené úlohy. Vysvetľovanie učiva, pochopenie, osvojenie si látky?
Až takmer štvrtina učiteľov si myslí, že žiaci zaostávajú vo výučbe najmenej štyri mesiace. Presný rozsah a hĺbku „problému“ spoznáme až pri dlhšie trvajúcej prezenčnej výučbe, neprerušovanej novými vlnami pandémie a zatvorenými školami.
Mnoho záviselo od veľkosti obce a regiónu, najmä deti v tých menších a chudobnejších utrpeli oveľa viac ako inde. Limitom bola aj schopnosť rodičov pomôcť deťom s výučbou. Prirodzene, nie všetci, napriek snahe i chuti, nie vždy ľahkému učivu aj rozumeli. Nožnice vo vzdelávaní sa tak ešte roztvorili, životné šance niektorých detí ešte viac klesli.
Až takmer štvrtina učiteľov si myslí, že žiaci zaostávajú vo výučbe najmenej štyri mesiace. Presný rozsah a hĺbku „problému“ spoznáme až pri dlhšie trvajúcej prezenčnej výučbe, neprerušovanej novými vlnami pandémie a zatvorenými školami. Nepôjde pritom iba o výpadok vedomostí, prípadne nesprávne pochopenie tej či onej látky. A nemalo by to ani nikoho prekvapovať, veď učitelia vysvetľovali učivo iba cez obrazovku, spätná väzba bola obmedzená, doma nemali mnohé deti na vzdelávanie pokoj, nie všetci sa na hodinách zapájali, pre učiteľov bolo oveľa náročnejšie ich motivovať. Mnohé deti stratili v dlhodobej izolácii sociálne zručnosti, adekvátnu formu komunikácie aj celkovú motiváciu.
O to dôležitejšie bude pripraviť plán, ako všetky resty dohnať. Nevisí to iba od učiteľov, ale najmä od ministerstva školstva. To by malo vypracovať návody a dať inštrukcie. Ako správne učiť na diaľku, ako prispôsobiť výuku individuálnym potrebám žiakov?
Veď ani učitelia to nemali ľahké, väčšinu pandémia úplne vyčerpala. Až 40 percent učiteľov podľa prieskumu dáva ministerstvu školstva za celkovú podporu počas pandémie známku 3, štvorku 21 % z nich a dvojku štvrtina. Veru, to nie je dobré hodnotenie. Mal by si to uvedomiť aj minister školstva či vláda.
Odborníci predpokladajú, že ďalším pandémiám sa v budúcnosti nevyhneme. Digitálny svet sa stáva samozrejmosťou, éra on-line vzdelávania sa nekončí, ale práve začína. Je na nás, aby sme si ako veľakrát v minulosti nenechali ujsť vlak. Pandémia je ďalším varovaním.