V SaS tak trochu pozabudli, že sa zmenila doba a myšlienka rovnej dane nehýbe svetom ako v čase jej vzniku. Pandemická kríza čoraz viac ukazuje spúšť, ktorú spôsobuje neoliberálny model ekonomiky. Vo verejnom sektore máme veľké investičné dlhy – v zdravotníctve, školstve, infraštruktúre, vo vede. Nielen na Slovensku, ale v mnohých štátoch EÚ či v USA. Z čoho investovať, z čoho zaplatiť pomoc tým, ktorí trpia a nemajú (aj počas pandémie), keď do štátnej kasy neprichádzajú peniaze od najbohatších – firiem i jednotlivcov.
Preto sa idú obmedzovať daňové raje, mnohé krajiny zvažujú zvýšiť dane majetným, napríklad americký prezident Joe Biden. O rovnej dani sa nikde vo vyspelých krajinách nehovorí. Naopak, hovorí sa o prehĺbení progresívneho zdanenia.
SaS hovorí o konkurencieschopnom daňovo-odvodovom systéme. Škandinávske krajiny majú vyššie dane ako my, a zároveň výkonnejšiu ekonomiku. Motorom ekonomiky totiž nie sú nízke dane či rovná daň, ale inovácie, investície do vedy a výskumu, spokojní zamestnanci, dobrý verejný sektor. Zníženie daní má len dočasný efekt, po čase vyprchá.
Na druhej strane v súčasnej situácii v pandémiou postihnutých sektoroch by sme dočasnú redukciu niektorých daní mohli zvážiť. Oveľa väčší význam má znižovanie administratívnej záťaže (Kilečko 2), za túto snahu treba SaS pochváliť. Pretože zbytočná byrokracia oberá firmy, podnikateľov o čas, energiu a chuť, ktoré im chýbajú napríklad pri inováciách. Nápad dať úplnú voľnosť pri odpisovaní majetku, je však skôr o anarchii než o liberalizácii.
Uvidíme, ako sa k týmto návrhom postaví koaličná rada. SaS má dobrú vyjednávaciu pozíciu, drží koalíciu pokope, prípadné predčasné voľby by ju iba posilnili, v zálohe má potenciálnych nových koaličných partnerov – Hlas a PS. Dať si však diktovať od tejto malej strany podmienky, zmeniť krajinu podľa jej predstáv, by nás mohlo vyjsť veľmi draho.