Posolstvo snemu znelo vábivo. Centrom pozornosti má byť človek, ktorého chráni silný sociálny štát. Nezabudlo sa ani na zelenú ekonomiku a snahu o moderné Slovensko. Bez vnútrostraníckej demokracie však členovia len veľmi ťažko vystavia účet vedeniu, ktoré v plnení programu zlyhá.
Okrem toho v strane absentuje súťaž. Keďže členov predsedníctva delegáti volia na návrh predsedu, tak sme svedkami „veľkých prekvapení", keď všetci požehnaní kandidáti uspejú. O to čudnejšie sú potom predsedove deklarácie o nových tvárach – Colombových ženách strany. V predsedníctve sedí stará „Pelleho jedenástka", ktorú doplní bývalý kandidát za SNS Dušan Tittel a primátor Považskej Bystrice Karol Janas (predtým v strane Smer). Relatívne novými tvárami strany sú len Zuzana Dolinková a starosta Branislav Becík (obaja prešli z Dobrej voľby). Na to, aby sa o nových tvárach mohlo hovoriť v pluráli, však stačia aspoň dvaja, nie?
S demokraciou v regiónoch to tiež nevyzerá ružovo. Povráva sa, že strana na sneme zmenila stanovy, no zatiaľ nevieme ako. Napriek tomu, že ide o najzásadnejší dokument, o jeho zmene sa hovorilo žalostne málo. Budú si členovia regionálnych organizácií voliť svojich predsedov sami alebo im ich do kresiel dosadia „zhora", tak ako to je dnes? Aký dosah majú radoví členovia na voľbu delegátov na sneme? A stále platí, že na odvolanie funkcionára je potrebná až dvojtretinová väčšina delegátov snemu?
Toto všetko totiž dnes svedčí o vysokej centralizácii strany so zabetónovaným vedením, ktorá má od demokracie ďaleko. Dnes sú členovia Hlasu zrejme ohúrení spasiteľskou aurou predsedu Petra Pellegriniho a tak to ticho tolerujú. Všetci však vieme, ako to so stranami na jedno použitie dopadá, keď aura opadne. Uvedomujú si to však aj členovia Hlasu?