Prišla dovolenková sezóna a paralelne s ňou i ďalšia mutácia COVID-19 s romantickým názvom delta. Nie delta Dunaja, delta Nílu, delta Orinoca či Brahmaputry – prosto, delta. Taká, ktorej infekčnosť tlačí hladinu kolektívnej imunity podstatne vyššie, ako sme pri doterajších problémoch s očkovaním dúfali – až na 95 percent.
Na Slovensku máme druhou várkou zaočkovanú necelú tretinu obyvateľstva! Delta vráža medzi zaočkovaných a nezaočkovaných ešte väčší klin sváru. Vláda vzhľadom na aktuálny stav a vývoj totiž schválila nový systém návratu zo zahraničia. Zabudnite na farebné spektrum, zelenú, červenú, žltú, oranžovú, čiernu. Od deviateho júla by malo platiť, že nech sa na dedovizeň vraciate odkiaľkoľvek, na žiadnom semafore nezastanete, ak ste plnohodnotne zaočkovaní. Ak nie, dedovizeň vám nariadi dvojtýždňovú karanténu.
Doposiaľ však nik spoľahlivo nedokázal, že zaočkovaný človek automaticky nemôže nákazu prenášať, a teda by mali platiť prísnejšie pravidlá aj v prípade tých, ktorí zaočkovaní sú. Aj preto, že skúsenosti s návštevou hromadných podujatí v krajinách, odkiaľ sa šíri delta mutácia, ukázali, že jej neodolali ani tí, ktorí sa automaticky riadili mottom „vakcína je sloboda“.
Nejednému predplatiteľovi dovolenky stuhla krv v žilách. Výnimkou majú byť pracovné cesty. Ľudia v slobodnom povolaní však neraz veľmi ťažko úradne dokladujú pracovný pobyt a pre mnohých iných je „pendlerstvo“ nie otázkou pohybu medzi vilou v Rakúsku a predraženou kaviarňou v Bratislave, ale otázkou fyzického prežitia. Tým skôr, povedali by sme, mali byť už dávno zaočkovaní. Najmä dovolenkári „z roztopaše“, ktorí do seba za ten svet „nebudú pchať to svinstvo“, ale karanténa po Jadrane sa im prieči.
Napriek tomu môže byť tzv. GreenPass ako dokonalá priepustka na „slobodu“ problematický. Ak má jeho prísľub motivovať ľudí nedobrovoľne, ale predsa len sa zaočkovať, niekto skúša cukor, iný bič. Očkovanie má celosvetovo priveľa odporcov a vlády vymýšľajú všeličo, aby ľudí motivovali. Je pozoruhodné a smutné zároveň, že ich skôr motivujú finančnými odmenami či dovolenkami (napr. v Grécku), ako by zavážil relevantný argument potreby kolektívnej imunity, proti ktorému je akosi priveľa ľudí – imúnnych.
Doposiaľ však nik spoľahlivo nedokázal, že zaočkovaný človek automaticky nemôže nákazu prenášať, a teda by mali platiť prísnejšie pravidlá aj v prípade tých, ktorí zaočkovaní sú. Aj preto, že skúsenosti s návštevou hromadných podujatí v krajinách, odkiaľ sa šíri delta mutácia, ukázali, že jej neodolali ani tí, ktorí sa automaticky riadili mottom „vakcína je sloboda“.
Zdá sa vám takej „buzerácie“ priveľa? Ale veď žijeme vo svete, kde považujeme za celkom normálne dovážať cesnak z Číny, hydinu z Brazílie, kde španielske olivové háje obrábajú nádenníci z Bangladéša, holandské tulipány si za pár drobných kupujeme priemyselne dopestované na bývalých ryžových poliach v Senegale, v opustených čerešňových sadoch na Slovensku sa onedlho lepšie zadarí oným nedostatkovým mandarínkam a za najväčšie obmedzenie slobody považujeme rúško na ústach. Svet neobmedzeného pohybu tovaru, pracovnej sily, svet klimatickej katastrofy, svet rastu, progresu, slobody… Neprišiel čas zaplatiť za to?