Priveľmi horúce leto

Čo z pranostík odrážajúcich dlhú generačnú skúsenosť predkov ešte platí? V posledných troch dekádach je všetko naruby sveta. Pravdaže, vždy boli anomálie, ale v ostatnom období akoby sa nenormalita stávala obvyklou. Meteorológovia a klimatológovia si všímajú nové prejavy počasia, nielen stále zrejmejšie otepľovanie, ale aj iné javy, ktoré vyjadrujú jeho novú kvalitu. Je ním meniace sa prúdenie vzduchu prinášajúce extrémne zrážky a dlhé obdobia sucha.

05.07.2021 19:00
debata

Čo z pranostík odrážajúcich dlhú generačnú skúsenosť predkov ešte platí? V posledných troch dekádach je všetko naruby sveta. Pravdaže, vždy boli anomálie, ale v ostatnom období akoby sa nenormalita stávala obvyklou. Meteorológovia a klimatológovia si všímajú nové prejavy počasia, nielen stále zrejmejšie otepľovanie, ale aj iné javy, ktoré vyjadrujú jeho novú kvalitu. Je ním meniace sa prúdenie vzduchu prinášajúce extrémne zrážky a dlhé obdobia sucha.

Počasie vplýva na celú prírodu, aj na ľudí, ktorí sú jej súčasťou. Po studenej jari vrcholiacej abnormálne mokrým májom sa mnohí nevedeli dočkať tepla. Jún šnúrou horúčav prepisoval rekordy. Podľa pranostiky mala 40 dní kvapkať Medardova kvapka. Na južnú Moravu prinieslo počasie len ničivé tornádo a na juhozápadné Slovensko nebývalé sucho. Neprší tam už od 25. mája. Aká bude tohtoročná úroda?

Všimnime si – čo je témou politického diskurzu? Poľnohospodárstvo sa takmer nespomína, hoci v súvislosti s témou číslo jedna, ktorou je pandémia, by sa malo prečo.

Okrem poľnohospodárov to väčšinu ľudí neveľmi zaujíma. Aj predpovede počasia vyjadrujú názor väčšiny, až do štvrtku si Slovensko užije slniečka. Ale akého! Teploty sa vyšplhajú k 38 stupňom Celzia, čo sú už život ohrozujúce horúčavy. Úroda obilnín, ktorým pomohol v minúte dvanástej sto milimetrami dažďa máj, predčasne dozrieva a tam, kde nie sú závlahy, slnko ničí ostatné plodiny. Márne budete zalievať zemiaky, pri teplote nad 25 stupňov Celzia hľuzy prestávajú rásť.

Počasie nehľadiac na supermarkety plné potravín znova otvára otázku výkonnosti slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva a jeho schopnosti poskytnúť krajine dostatok vlastných potravín. Naša sebestačnosť klesla hlboko pod 50 percent, v mnohých produktoch pod 40 či 30 percent.

Všimnime si – čo je témou politického diskurzu? Poľnohospodárstvo sa takmer nespomína, hoci v súvislosti s témou číslo jedna, ktorou je pandémia, by sa malo prečo. A ak sa ho už spravodajstvo a komentáre zmocnia, rozoberá sa len jedna naozaj boľavá a zároveň deprimujúca stránka, korupcia a s ňou spojené kauzy. Vred treba odstrániť, ale súčasne riešiť prítomnosť a chlebovú budúcnosť. Istotou v neistých klimatických aj politických časoch sú vlastné a nie dovážané potraviny.

Ako to však urobiť, keď všetky strategické plány, na ktoré čaká Brusel, sú nedokončené? Keď kľúčovej agentúre hrozí strata akreditácie? Pri novom ministrovi pôdohospodárstva Samuelovi Vlčanovi budú musieť stáť všetci svätí, ak chce stihnúť termíny, ktoré prepásol jeho predchodca. Medzitým sa realitou stáva krátenie investičných podpôr. Za rok 2020 ich Brusel kráti o desať percent a za prvý štvrťrok 2021 o 25 percent. To zabolí každého investora.

Je to viac než jasná reakcia Bruselu na to, že sa Slovensko nevie vyrovnať s kauzou Dobytkár, teda sfunkčnením Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Nový minister pôdohospodárstva bez okolkov vymenil posledného generálneho riaditeľa PPA Jaroslava Jánoša a postavil na žeravý post Jozefa Kissa. Za necelého poldruha roka ide o štvrtého vrcholového manažéra. Poradí si do októbra, alebo, aby sa veci zvládli, vymodliká si Slovensko odklad na vyriešenie problémov? Pretože ako sa z mosta doprosta vraví, z h…a sa bič upliesť nedá.

Potrebujeme viac času a k tomu lepšie počasie. Čas jeden minister premárnil a počasie bude v réžii prehlbujúcej sa klimatickej zmeny. V piatok sa stretli zemiakari, aby posúdili, ako sa dostať zo šlamastiky, keď každé druhé kilo zemiakov je z dovozu. Nie je to luxus voziť na začiatku leta zemiaky až z Francúzska a k tomu staré?! Ako sa mohlo stať, že v okrese Prešov zostalo z plochy 5-tisíc hektárov len 500, na ktorých sa pestujú zemiaky? Liptov a Spiš sú rovnaké zemiakové siroty.

Či už ide o zemiaky alebo zeleninu, v povetrí visia stále tie isté otázky: Kde vziať pôdu pre mladých a začínajúcich, ako konečne vytvoriť funkčné organizácie výrobcov, zrozumiteľne odbytové družstvá malých a stredných poľnohospodárov, ktoré budú zásobovať trh slovenským druhým chlebom a zeleninou? Vlčan hovorí o výrobkových vertikálach, ktoré prinesú vyššiu pridanú hodnotu – ako producentom, tak aj spotrebiteľom. Ak chce minister aj poľnohospodárstvo prežiť, musí rýchlo konať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #sucho #pôdohospodárstvo #klimatické zmeny #PPA #zber úrody #Samuel Vlčan