Už viac ako rok bojujeme s pandémiou koronavírusu. Na vlastnej koži sme počas druhej vlny ucítili, že nejde o „obyčajnú chrípôčku“, že hrozba je skutočná. Kolabujúci zdravotnícky systém je mementom stavu, do ktorého sa vrátiť nechce vari nik. Ak k tomu pridáme šírenie infekčnejších mutácií, situácia je vážna. Aké sú teda naše možnosti?
Najbezpečnejšou cestou je očkovanie. A to napriek tomu, že nejde o dokonalé riešenie. Účinnosť vakcín nie je stopercentná a možnosť závažných vedľajších účinkov je asi taká vysoká ako to, že vás na ulici trafí blesk. Zaručuje nám však, že aj pri nákaze neostaneme pripútaní na nemocničnom lôžku.
Druhou možnosťou je potom už len to, čo sme už všetci mali možnosť znenávidieť. Povinné nosenie rúšok, neustále testovanie či zatváranie prevádzok. Lepšie zbrane proti vírusu, ktorý sa len tak nevyparí, dnes nemáme.
Ak sa skutočne zhodujeme v tom, že ochrana života a právo na zdravotnú starostlivosť sú zmysluplnými hodnotami, iná možnosť ako ich napĺňať neexistuje. Buď nás čaká ďalší lockdown, alebo získame imunitu očkovaním. Toto je podstata diskusie a hlavný rámec dnešnej dilemy.
Z rámca racionálnej diskusie však odbočujeme na chodníčky smerujúce k prehlbovaniu nedôvery v štát a zmysluplnosť očkovania. Vláda zavádza sprostredkovateľské bonusy, lotériu a politici diskutujú o tom, ako postihovať nezaočkovaných a zvýhodňovať zaočkovaných.
Chýbajúcu dôveru v inštitúcie však dôvera v peniaze nahradiť nedokáže. Nehovoriac o tom, že prevencia je spravidla vždy efektívnejšia ako represia. A tak čas beží, vírus sa šíri a my prešľapujeme na mieste.
Každý je slobodný v tom, ako sa rozhodne chrániť svoj život a zdravie. Či už očkovaním, izoláciou alebo testovaním. A nie, zakrytie si očí pred nákazou sa nepočíta. Nezabúdajme však na to, aké hodnoty a alternatívy sú skutočne v hre. Sloboda bez zodpovednosti totiž vedie len k väčšiemu chaosu a utrpeniu.