Kováčik je obžalovaný z účasti v zločineckej skupine, prijímania úplatku, pre pokračovací zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa ako aj ohrozenie utajenej a vyhradenej skutočnosti. On sám vyhlásil, že je nevinný.
Kováčik si za svojho šéfovania na špeciálnej prokuratúre vydobyl zlé renomé a získal nálepku človeka Smeru. A to preto, že mnoho podozrení a káuz politických i kriminálnych sa zamietlo pod koberec bez toho, aby boli dôkladne vyšetrené. Pachuť manipulácie zo strany špeciálnej prokuratúry vo vzduchu visela vždy. Hovorilo sa, že to bol práve jej šéf, ktorý sa osobne pričinil, aby sa tu privreli oči, tam koplo do autu či nechalo zapadnúť prachom. Samotný úrad, ktorý mal mať dozor, ale najmä eminentný záujem, aby sa závažné porušovanie zákona, korupcia či iné zločiny vyšetrili, konal v určitých prípadoch presne naopak. Lenže tento proces je oveľa závažnejší, ako si možno uvedomujeme: špeciálny prokurátor mal za úplatok pomáhať jednej mafiánskej skupine.
Lenže tento proces je oveľa závažnejší, ako si možno uvedomujeme: špeciálny prokurátor mal za úplatok pomáhať jednej mafiánskej skupine.
Koaliční politici tvrdia, že nastáva očista spoločnosti, pretože polícia má konečne voľné ruky a vyšetrovateľov nikto nediriguje. Lenže policajti sa zatýkajú medzi sebou, František Böhm a Milan Lučanský spáchali samovraždu. Minister vnútra či policajný prezident vyzerajú, akoby nad situáciou nemali kontrolu a niektorí policajti (a prokurátori) si robili, čo chcú.
Preto by sme nemali brať na ľahkú váhu Ficove podozrenia, že vyšetrovania sú manipulované. Veľa z obžalovaných môže byť nútených vypovedať určitým spôsobom výmenou za nižšie tresty. Samozrejme, bývalý premiér sa musí mať na pozore, veď sa všetko týka jeho vládnutia. Mali by sme si ale všímať, či viac ako túžba po spravodlivosti niektorých policajtov nevedie nevraživosť a predsudky voči Smeru a Ficovi. Získať výpovede voči nemu je potom veľmi lákavé a je ťažké tomu odolať.
A ešte hroznejšie by bolo, keby sa ukázalo, že za „očistou“ stojí konkrétna objednávka človeka, ktorý si na boji a nenávisti voči Ficovi vybudoval politickú živnosť. Na základe nej vyhral voľby, získal moc a totálne zlyhal pri spravovaní štátu.
Neprehliadajme, že Kováčik na začiatku procesu povedal, že nemá záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Odmietol byť kajúcnikom. Čokoľvek bude proti nemu povedané zo strany kajúcnikov, bývalých mafiánov, by sme mali brať s rezervou. Tí si mohli nejednu vec vymyslieť alebo prikrášliť, pootočiť tak, aby vyznela v neprospech obvineného. Len preto, že vyviaznu s dramaticky nižšími trestami a vytvorí sa tlak na obvineného Kováčika, aby vypovedal v iných kauzách, pretože toho veľa vie. Úplnú pravdu sa možno nikdy nedozvieme.
Mali by sme si zachovať chladnú hlavu, nechať súd robiť svoju prácu a vyvarovať sa predsudkov. Nechať sa riadiť politickou nevraživosťou by nebolo krokom k lepšej spoločnosti, ale naopak úpadkom, cestou k politickým procesom.