Prezidentka sa podľa jedného zbláznila, podľa druhého napľula do tváre prakticky 600-tisíc ľuďom, ktorí sa podpísali za konanie referenda o predčasných voľbách. Ústavný súd rozhodol, že referendum nebude, pretože jeho predmet nie je v súlade s článkami ústavy. Ústami predsedu ÚS Ivana Fiačana bolo nutné sa pasovať s nedokonalou úpravou referenda ako nie celkom konzistentnou judikatúrou súdu k problematike. Možnosť, aby veľké množstvo ľudí nespokojných s vládou malo silu skrátiť jej volebné obdobie, zamietnutá nie je. Znamená to však zmenu ústavy.
Na jednej strane je dokonale nekompetentná, zato legitímne zvolená vláda, pri ktorej je očividné, že by zlyhávala aj v situácii jednoduchšej, ako je situácia pandémie. Jej zotrvanie si už želá málokto. Na druhej strane sa oplatí zamyslieť, či si skutočne želáme precedens, na základe ktorého by sa odvolávala (ktorákoľvek) vláda zakaždým, keď by prišlo na jej vyvodzovanie politickej zodpovednosti – hoci aj z neschopnosti. Stále je otvorené, že parlament do ústavy takúto možnosť prijme. Protiústavnosť referenda tkvie len v tom, že sa o ňom ústava nezmieňuje. Prezidentkin postoj mnohých rozčaruje aj nahnevá, Fico vyzýva ľudí, aby „jej to dali pocítiť“. Lenže príslovečná opatrnosť Zuzany Čaputovej, ktorú predseda Smeru lacno označuje za lásku k Matovičovi, sa v mimoriadne výbušnej situácii skôr javí ako triezvy krok, ktorým sa samotná možnosť referenda nemarí, len sa očakáva aj politická zodpovednosť.
Matovič aj Fico stavili na agresívne vytĺkanie politického kapitálu, Matovič pritom pokojne aj s úmyslom označiť vinníka za to, že on by z manéže rád vybehol po tom, čo zistil, že politika nie je len behanie s transparentmi v Cannes.