Horúci zemiak spolčovania

Čo Slovensku v poľnohospodárstve nejde? Spolčovanie. Radi sa hlásime k družstevníctvu, Samuel Jurkovič bol pred vyše poldruha storočím jeho iniciátorom, ale v skutočnosti družstvá ako najlepšie jednotky svojpomoci máme už viac rokov problém vytvoriť.

09.07.2021 19:00
debata (7)

Farmári v celej Európe sa bez nich nezaobídu pri predaji mlieka, mäsa, ovocia, zeleniny či zemiakov. Vyjednávacia pozícia poľnohospodárov pri obchodných rokovaniach s čoraz silnejšími, často nadnárodnými spracovateľmi alebo aj s obchodnými reťazcami je slabá, ak sa nespoja do organizácií výrobcov. Práve preto ich Európska únia podporuje. Veľmi dobre fungujú v Dánsku, Holandsku, v Nemecku. Len u nás, odkedy sa pretransformovali bývalé JRD na družstvá podielnikov, sa prejavujú skôr sily odstredivé ako dostredivé.

Ide možno o reakciu na kolektivizačnú skúsenosť a snahu presadiť sa stoj čo stoj individuálne. Vedie však do slepej uličky. Napokon niekoľko odbytových družstiev vyjadrujúcich vôľu poľnohospodárskych výrobcov čo najlepšie zhodnotiť svoju od počasia veľmi závislú produkciu vzniklo. Nájdu sa, no azda s výnimkou ovocinárstva netvoria hlavnú líniu rozvoja poľnohospodárstva.

Cestou k oživeniu sebestačnosti potravín, k dobre obrobenej krajine je poctivá spolupráca medzi poľnohospodármi všetkých podnikateľských foriem. Keď chceme postaviť na nohy slovenské zemiakarstvo, ale nielen to, potom nezostáva nič iné len združovať sily. Dobrým príkladom sú pestovatelia rajčín.

Paradoxne najlepšie rozvíjajúce sa organizácie výrobcov nezaložili vždy následníci družstiev, ale neraz skôr samostatne hospodáriaci roľníci, rodinné farmy. Práve spočiatku si malí výrobcovia (mnohí dnes už nie sú malí, hospodária aj na viac ako tisíc hektároch pôdy), uvedomovali, že musia zliať svoju produkciu do veľkého objemu, aby mohli vyjednať dobrú cenu. Inak by hospodárenie na pôde stratilo zmysel.

Holandsko je najúspešnejším pestovateľom zemiakov. Nemajú tam ani príliš malé, ale ani príliš veľké zemiakarské farmy ako na Slovensku. No väčšina z nich predáva zemiaky cez družstvo Agrico. Oplatí sa to, pretože družstvo robí obchodnú politiku v prospech farmárov a tí sa venujú pestovaniu zemiakov. U nás máme síce niekoľko menších organizácií výrobcov aj pri pestovaní zemiakov, ale ani jednu s takým silným postavením, akú si vydobylo svojou proaktívnou, profarmárskou politikou Agrico.

V čom je problém? Na Slovensku si mnohí stále myslia, že sú dosť veľkí na to, aby boli rovnocennými partnermi pre obchodníkov. V Pravde na Víkend píšeme o šľachtiteľovi pšenice Gyulovi Zalabaiovi. Všimol si, že obilninárske odbytovky združujú vo Francúzsku farmárov neraz s celkovou výmerou 150-tisíc hektárov. Takýchto organizácií výrobcov je tam viacero. Francúzski farmári nie sú rozlohami obilnín malí pestovatelia, ale proti nim stoja ešte väčší hráči, ktorí ťahajú za nitky na burzách s obilím.

Zato na Slovensku pšenicu, jačmeň alebo repku veľké poľnohospodárske podniky spravidla predávajú individuálne. Myslia si, že sú dosť silnými partnermi pre obchodníkov, mlynárov či sladovne. Nie sú a nič na tom nezmení ani súčasná konjunktúra cien.

Cestou k oživeniu sebestačnosti potravín, k dobre obrobenej krajine je poctivá spolupráca medzi poľnohospodármi všetkých podnikateľských foriem. Keď chceme postaviť na nohy slovenské zemiakarstvo, ale nielen to, potom nezostáva nič iné len združovať sily. Dobrým príkladom sú pestovatelia rajčín. Ak je dnes na pultoch obchodných reťazcov čoraz viac slovenských značiek, je to aj preto, že za nimi stoja organizácie výrobcov. Sami pestovatelia by nevedeli dodať také veľké objemy, ako požadujú obchodné siete, spojením síl však plnia veľké objednávky aj rozlohou fariem menší výrobcovia.

Nejde o prostý súčet plôch, objemov výroby, ale o cielenú spoluprácu. Nehľadiac na zhoršujúce sa klimatické podmienky má Slovensko stále relatívne dobré podmienky na rozvoj poľnohospodárstva. Ak chceme, aby sa odohrávalo v réžii ľudí, ktorí sa narodili a vyrástli na Slovensku, musíme sa naučiť prekonávať podnikateľské egá a vidieť si trochu ďalej od špičky nosa.

Dva posledné slovenské cukrovary vlastnia nemecký a rakúsky kapitál, presnejšie cukrovary, ktorých účastinármi sú aj rakúski a nemeckí farmári. Dobrý príklad na to, aby sme pochopili, kto je v konečnom dôsledku víťazom. Sú nimi hospodári, ktorí sa neváhali spolčovať v záujme svojho vlastného prežitia. Čím dlhšie budeme váhať, tým neistejšou sa stáva budúcnosť slovenského vidieka.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #Holandsko #farmári #pšenica #zemiaky #potravinárstvo #družstvá