Kto sa chce dať zaočkovať, nech sa dá, kto nie, prosím, nech si ochorie a trebárs i otrčí kopytá. V liberálnej demokracii, dodáva Kurz, má jednotlivec právo konať nerozumne, nech sa hoci aj zadusí desiatimi rezňami denne.
Myšlienky, ktoré by iste trafili nejednu strunu zúčastneným na sobotňajších protestoch „proti očkovaniu a zotročovaniu“ pred Úradom vlády SR v Bratislave. Háčik tkvie azda len v tom, že jeho účastníci zrejme väčšinovo neboli žiadni vyznávači „liberálnej demokracie“ a pokiaľ ide o „osobnú zodpovednosť“, to je skôr koncept ľavicového anarchizmu, ktorý predovšetkým svojím osobným vkladom prispieva k blahu čo najširšej spoločnosti. Nezdá sa, že by prívrženci kotlebovcov – Ľudová strana Naše Slovensko, Hlas – SD či rečníci, ktorých slová boli silnejšie než ich obsah, túžili po jednom či po druhom. Asi podobne, ako voliči Igora Matoviča netúžili po vykonávaní jeho aktivizmu v praxi. Napriek tomu stoja zvláštne myšlienkové fúzie o tom, že nechceme byť poskokmi EÚ na jednej strane a o očkovacom fašizme túžiacom zabiť naše deti na strane druhej, viac za pozornosť ako za výsmech.
Ukazuje sa, že liberálna demokracia, v ktorej má (nie len) podľa Kurza človek právo správať sa podobne nerozumne ako človek spájajúci osobné zúfalstvo s konšpiračnými teóriami, sa dostala do slepej uličky. Rozbitie lokálnych – regionálnych a národných – ekonomík v mene konceptu slobody na základe nadnárodných princípov, nevedie ani k väčšej slobode, ani k väčšej spokojnosti a ani k lepšej vzdelanosti či schopnosti vyhodnocovať zložité fungovanie sveta. A pandemická situácia len zvýraznila, aké je to nebezpečné, keď si mozaiku toho zložitého sveta začne každý skladať po svojom.