Prekvapuje rýchlosť, akou pokračuje rozpad výroby a spracovania mäsa. Súčasnému stavu predchádzal celý rad privatizačno-transformačných škandálov. Tie vyústili do toho, že poctivé hospodárenie na pôde a premena obilia, kukurice, sóje či repky na výrobky s vyššou pridanou hodnotou sa dostali mimo hry.
Sformovali sa dve skupiny podnikateľov. Jedni, ktorým svedomie nedovolilo vzdať sa diela, ktoré oni a generácia rodičov vybudovali. Oproti nim stoja tzv. chytrí podnikatelia, ktorí už dávno prišli na to, že najjednoduchšie sa peniaze dajú zarobiť nie na poli, v maštali či v potravinárskej fabrike, ale na dovoze potravín.
Slovensko, ktoré si tak ako západné krajiny roky budovalo sebestačnosť vo výrobe potravín, o ňu prišlo. Presviedčame sa o tom pri akomkoľvek bežnom potravinovom nákupe. Bravčové je z Nemecka, Belgicka či Španielska a kuracie mäso vozia firmy z krajín visegrádskej štvorky, Rumunska a v čoraz väčšom množstve z Ukrajiny. Správame sa ako márnotratní lordi. Sebestačnosť nebola zadarmo, na miliardové prostriedky investované do poľnohospodárstva sa skladala celá spoločnosť, nie jedna, ale dve generácie.
Kto premyslenejšie, rozumnejšie podporuje poľnohospodársku výrobu, má spravidla vyššiu zamestnanosť, a to nielen na farmách, ale aj v spracovateľskom priemysle. Kto vyrába vlastné potraviny, vie o ich výrobe všetko.
Teraz, keď sme o ňu prišli, nestačíme sa čudovať, čo nám noví garanti potravinovej bezpečnosti ponúkajú. Ako ukazuje čerstvý škandál so 120 tonami akože slovenskej kuraciny, po ktorej pôvode pátrajú už nielen veterinári, ale aj policajti, predávajú nám mačku vo vreci. Aktéri teraz ukazujú prstom na toho druhého. Ja nič, ja muzikant, tvrdí obchod a pátranie medzi firmami prebaľovačmi ukazuje, že ide o husto utkanú sieť dodávateľov.
Aký tam pôvod mäsa, cena je najdôležitejšia. O tú ide všetkým na prvom mieste. Aj nám spotrebiteľom.
Možno je najvyšší čas klásť si otázky, ako to, že v krajine s prebytkami zrna sa neoplatí premeniť ich na ten najjednoduchší produkt s vyššou pridanou hodnotou, ktorým je mäso? Máme dosť vajec, ale naše štvorhviezdičkové hotely svojho času radšej brali fipronilovú (rozumej karcinogénnu) vaječnú zmes, ktorá prešla cez holandsko-nemecko-rakúske ruky až na Slovensko.
Občas vyzeráme ako malomocní. Nevieme si rady s jednoduchými vecami. Hydinárstvo bolo kedysi výkladnou skriňou poľnohospodárstva a potravinárstva. Dnes zostali Slovensku tri väčšie bitúnky na brojlery. Zoči-voči nim je 47 tzv. prebaľovacích a rozrábkových firiem, ktoré využívajú rozdielový dotačný a stimulačný koeficient. Ten hovorí o tom, že výroba hydinového mäsa v zahraničí je lepšie zorganizovaná aj podporovaná.
Kto premyslenejšie, rozumnejšie podporuje poľnohospodársku výrobu, má spravidla vyššiu zamestnanosť, a to nielen na farmách, ale aj v spracovateľskom priemysle. Kto vyrába vlastné potraviny, vie o ich výrobe všetko, kto sa spolieha na dovozy, je odkázaný na oválne pečiatky, ktoré majú garantovať, že všetko je v poriadku. Už sme sa veľakrát presvedčili, že nebolo, a nemuselo to byť len mäso z Brazílie, často bolo od blízkych susedov.
Hydinové mäso je nielen zdravé, dieteticky prospešné, ale zo všetkých druhov najlacnejšie a najdostupnejšie. Práve preto, že ho veľkom jeme, mali by sme vedieť, čo vlastne jeme.