Predseda parlamentu Boris Kollár obratom sľúbil, že ešte v júli navrhne zmenu ústavy tak, aby sa na jeseň referendum mohlo konať. Či by sa našla potrebná ústavná väčšina, nebolo jasné. Ale po tom, čo tento krok prekvapujúco podporil Igor Matovič, kvôli ktorému de facto petícia zaznamenala nevídaný úspech, dostatočná väčšina by sa našla.
Lenže všetko je inak. Novelizácia ústavy nemôže byť predložená, pretože je v rozpore s rokovacím poriadkom. Totiž koncom júna nezaradený poslanec Tomáš Taraba podal veľmi podobný návrh. Vyše pol roka, teda až do konca decembra, sa o ňom v NR nemôže opätovne rokovať. Časť poslancov, ktorá má teraz plné ústa práva ľudí na konanie referenda, to sama zahatila. Otázka je, či to urobili nevedome, alebo zámerne. Pretože sám predkladateľ, ako aj veľká časť jeho kolegov by sa do Národnej rady po predčasných voľbách už nemuseli dostať.
Pri referende sa mnohí oháňajú priamou demokraciou ako najvyššou formou demokracie. Platí to však aj v tomto o predčasných voľbách? Veď v ňom by občania rozhodovali o tom, že si budú voliť nových zastupiteľov, ktorí by následne rozhodovali nepriamo. Toto referendum nie je priamy verdikt ľudu o vystúpení z EÚ, manželstvách homosexuálov či výstavbe parku v meste. Je dosť možné, že ľudia by hlasovali za predčasné voľby, ale v nich by sa mohla namiešať veľmi podobná zostava v NR a nič by sa nezmenilo.
Poslanci majú teraz pol roka na prípravu kvalitnej novely ústavy. Najmä hrozbu zneužívania referenda o predčasných voľbách opozíciou hneď po voľbách, opakovane počas volebného obdobia, treba vyriešiť. Možno koncom decembra referendum už nebude témou, koalícia sa dovtedy sama rozpadne. A tiež by sme sa mali zamyslieť, prečo v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou neriešia politické krízy podobnými referendami. Ide skutočne v tomto prípade o najvyššiu formu (priamej) demokracie alebo je skôr prejavom nie príliš dokonalej demokracie, slovenskou špecialitou?