Bol nespokojný, odborne zlyhal? Ani jedno, namiesto službe štátu dal prednosť straníckym súbojom. Vracia sa do Národnej rady, aby nahradil poslankyňu Vieru Leščákovú a zvrátil tak pomer síl v klube strany Za ľudí v prospech Kolíkovej krídla.
Kolíková ubezpečila, že jej krídlo sa nebude snažiť odvolať šéfku klubu Janu Žitňanskú. Naopak, tá by mohla zasadnúť na post podpredsedu parlamentu, ktorý zostal voľný po odstúpení Juraja Šeligu. Poslední dvaja menovaní sa nateraz nepridali ani na jednu stranu.
Predsedníčka strany Veronika Remišová si nekládla servítku pred ústa a odkázala rivalke, že „dehonestuje dôležité ústavné funkcie“. Akoby jej išlo o hodnoty, lenže je to naopak: Remišová sa štíti demokracie. Veď prečo sa tak bojí zvolať stranícky snem a vydiskutovať si všetky spory? Tuší totiž, že by na ňom mohla prísť o predsednícky post.
Podpory sa jej dostalo aj od šéfa najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO Igora Matoviča. Prekročil tak ďalšiu zaužívanú zvyklosť slovenskej politickej kultúry: nemiešať sa do vnútorných sporov iných strán. Nečudujme sa mu, vo svojej bývalej poslušnej poslankyni Remišovej našiel v koaličných sporoch verného spojenca, a o to by mohol prísť.
Čím sa vlastne Kolíková líši od Remišovej? Aký je jej program? To by sme asi chceli vedieť veľa. Chce pokračovať v dedičstve zakladateľa Za ľudí Andreja Kisku, strany bez identity, ale trochu inak?
Na 99 % je už zjednotenie strany nemožné, vyorané brázdy sú prihlboké. Ak vyhrá Kolíková, strana môže zlákať časť voličov PS a SaS a pokúsiť sa o reštart, Remišová sa pravdepodobne po čase vráti k Matovičovi. Ak vyhrá Remišová, Kolíkovej frakcia tiež odíde (kam?), pád nadol bude nezvratný. Ak vyhrá niekto tretí, bude to iba predĺženie agónie.