Vo Viedni prepukali vzbury a keďže vláda nedokázala reagovať na pálčivé sociálne otázky ani odstrániť príčiny, pre ktoré vznikli, o dve desaťročia sa medzivojnová selanka skončila totálnym víťazstvom nenávisti. V nemčine sa na toto ťažké spoločenské dusno ujal výraz „Götterdämmerung“, súmrak bohov.
Kto sa vo štvrtok pokúšal prebiť cez bratislavské centrum, mal smolu. Masa protestovala proti prezidentke, vláde aj členom parlamentu. Protesty sa dajú očakávať. Nie sme jediná krajina, kde sa dejú. Ale pohľad na jednotlivcov, ktorí zhltnutí masou už ani nedokážu artikulovať svoju najväčšiu frustráciu a pudovo to zakrývajú absurdným zástupným motívom odporu proti očkovaniu, šermujúc výrazmi ako genocída, čipovanie, zabíjanie našich detí, mor ho! a hrdinsky vyzývajúc strhnúť rúška – dáva za pravdu Canettimu, ktorý vedel, že v každom masovom pude sa samotné rácio požiadavky jednotlivca vyparuje ako dym. Čas pre populistické parazity, ktoré tento naakumulovaný mech nenávisti rady využijú v záujme svojho vlastného agresívneho prekvitania.
Ale nemýľme sa, aj krivé zrkadlo je zrkadlo. Akúkoľvek zlosť v ňom vyvoláva pohľad na grimasu jedincov strácajúcich úzkosti a zábrany, slastne sa rozplývajúc v dave, je to naša spoločná grimasa. Ak sme schopní žiť v spoločnosti, ktorá minimálne 30 rokov do ľudí vtĺka, že kolektívna zodpovednosť či zdravotníctvo pre všetkých sú prežitok a vysoko nad štátom sú len dravé lakte individuálnych zásluh, nuž nečudujme sa, že takto fragmentovaná spoločnosť jednoducho neuverí náhlym rečiam o potrebe kolektívnej zodpovednosti, ak ide o vakcináciu. Víťazstvo rozumu to nie je, zato súmrak bohov je v plnom prúde.