Načo nám je nový súd?

Napriek počiatočným komplikáciám a trampotám pri voľbe nových sudcov Najvyšší správny súd (NSS) oficiálne odštartoval svoju činnosť. Čo bude náplňou jeho práce? A skutočne potrebujeme nový súd, keď ich už máme toľko?

03.08.2021 19:00
debata

Správne súdnictvo predstavuje integrálnu súčasť právneho štátu. Poskytuje totiž ochranu práv občanov, ktoré boli porušené rozhodnutím alebo nečinnosťou štátu či samosprávy, čo nie je ojedinelým prípadom. Ak k tomu vezmeme do úvahy fakt, že v takýchto sporoch občania zväčša ťahajú za kratší koniec, tak je o to dôležitejšie, aby mali možnosť obrátiť sa na nezávislý a nestranný súd.

Správne súdnictvo má zároveň svoje špecifikum v tom, že má dva stupne a nie tri, ako je to napríklad v občianskych alebo trestných sporoch. Prvý stupeň predstavujú krajské súdy a o odvolaniach – tzv. kasačných sťažnostiach – doteraz rozhodovalo správne kolégium Najvyššieho súdu. Problém v takomto systéme však spočíval v nedostatočnom zjednocovaní rozhodnutí rôznych senátov správneho kolégia a inštitucionálna previazanosť s Najvyšším súdom, ktorá v minulosti umožňovala nelichotivé praktiky. „Nekonformní“ sudcovia boli totiž trestaní presunutím napríklad na správne kolégium, kde museli riešiť spory v oblastiach, s ktorými nemali predošlé skúsenosti.

Presunutie správnej agendy pod jednu „striešku“ NSS prispeje k efektívnejšiemu zjednocovaniu judikatúry, lepšej špecializácii sudcov a zároveň im poskytne istotu, že nebudú svojvoľne presúvaní z „miesta na miesto“.

Preto presunutie správnej agendy pod jednu inštitucionálnu „striešku“ NSS prispeje k efektívnejšiemu zjednocovaniu judikatúry, lepšej špecializácii sudcov a zároveň im poskytne istotu, že nebudú svojvoľne presúvaní z „miesta na miesto“.

Rozhodovanie o kasačných sťažnostiach je však len časťou agendy nového súdu. Okrem toho bude rozhodovať napríklad aj v konaniach o ústavnosti a zákonnosti volieb, o rozpustení politických strán, o registrácii volebných kandidátok či o kompetenčných sporoch medzi orgánmi verejnej správy. Aj preto sa NSS zvykne nazývať „malým ústavným súdom“, z čoho pramení ďalšia výhoda jeho zriadenia – odbremenenie Ústavného súdu. Tzv. volebné súdnictvo totiž doteraz ležalo v jeho rukách, čo súd relatívne intenzívne zaťažovalo.

V kontexte celospoločenskej krízy dôvery v justíciu je však jeho zďaleka najvýznamnejšou agendou rozhodovanie v disciplinárnych konaniach sudcov, prokurátorov, exekútorov a notárov. A to je poriadny posun vpred. O disciplinárnych previneniach právnikov totiž doteraz rozhodovali profesijné komory. To často vyúsťovalo buď do neprimeranej zdržanlivosti pri trestaní vlastných kolegov, alebo do neojedinelého zneužívania disciplinárnych konaní na šikanu „nepohodlných“ členov stavu.

Preto má presun tejto agendy na nezávislý a nestranný súd potenciál v značnej miere prispieť k návratu dôvery v právnické profesie. Na túto kompetenciu si však budeme musieť ešte počkať. Národná rada musí najskôr schváliť nový disciplinárny poriadok, ktorého predloženie sa odkladalo pre koaličnú krízu. Pri nedostatkoch súčasnej koalície je tak pomaly zázrakom, že sa podarilo sfunkčniť takú významnú inštitúciu, akou je NSS.

Očakávania od NSS sú veľké. S tým však prichádza i väčšia zodpovednosť. Vybudovanie nového súdu na „zelenej lúke“ nie je žiadnou prechádzkou ružovou záhradou. Napriek tomu má unikátnu príležitosť prispieť k liečbe choroby tretej moci. A to vôbec nie je málo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Najvyšší správny súd #správne právo