Slamka vo vetre

Potravinová bezpečnosť súvisí nepochybne s potravinovou sebestačnosťou. Tá slovenská klesla na minimum, hoci krajina je stále schopná dopestovať si dostatok obilia, ktoré je základom potravinových istôt. V priebehu posledných tridsať rokov sa zrútili ako domček z karát.

, 05.08.2021 19:00
debata (34)

Výsledok je tragikomický. Máme prebytok obilia, ale vyrobíme menej ako 40 percent bravčového mäsa, pomaly každé druhé kurča je z dovozu, vyvážame repku, ale nemáme vlastné oleje. Také dokonalé kocúrkovské hospodárenie sa tak rýchlo v Európe nenájde.

Živočíšna výroba, ktorá by mala premeniť zrno, ale aj ostatné krmoviny, trávu či seno zo stoviek tisíc hektárov lúk a pasienkov, je v závoze, v akom ešte nebola. Jej rozpad si naplno začíname uvedomovať až v čase, keď na ľudstvo tlačia dve veľké krízy – jednou je pandémia koronavírusu a druhou klimatická zmena.

Na Slovensku o potravinovej sebestačnosti a teda bezpečnosti iba rečníme. Najprv ju partia mladých ekonómov na čele s Ivanom Miklošom vyhlásila za prekonanú. Načo držať poľnohospodárstvo, všetko si dovezieme. A naozaj – už viac ako polovicu či dve tretiny toho, čo sme si vedeli dopestovať, dovážame. Vlani sa účet vyšplhal k dvom miliardám eur. A stále rastie. Niet vlády, ktorá by bola schopná nastoliť obrat.

Smer kedysi získaval body aj za kritiku Miklošom založených importov. Ukázalo sa však, že ani keď mal vo vláde svojho ministra, zásadný obrat nedosiahol. Ten síce naprojektoval, kedy by sa Slovensko malo priblížiť k hranici 80-percentnej sebestačnosti (rok 2020), ale to bolo všetko. Nie malé peniaze z europodpôr totiž skončili, ukázala to aj ďalšia vláda, v rukách tých, ktorí ich spravovali a ich priateľov.

Nariekame, že potraviny nebezpečne rýchlo dražejú. Ak sa naozaj chceme odstrihnúť od dovozov, musíme si poctivo povedať pravdu o všetkých trieskach, ktoré sa nám zadreli pod kožu.

Matovič postavil svoj agrárny program na boji proti korupcii a obnove sebestačnosti. Ján Mičovský, frontman antikorupčného zápasu v agrosektore, nepochybne zabodoval kauzou Dobytkár, ale jeho praktická agrárna politika bola reťazou zlyhaní. Vyvrcholila neschopnosťou vyriešiť personálnu situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. A tak má rezort opäť nového ministra.

Medzitým čas neúprosne beží a po každej žatve sa opakuje tá istá situácia: máme prebytok obilia, nuž ho vyvezieme. Zarobia na tom obchodníci z Poľska, Rakúska, Talianska aj naši vlastní a prerobí Slovensko, ktorého ministri nevedeli včas investovať do obnovy spracovateľského priemyslu a živočíšnej výroby.

Tá sa na vidieku stáva nežiaducou. Vyrástlo nové pokolenie obyvateľstva, ktoré sa nepriateľsky pozerá na každú novú farmu. Nie je to len problém tzv. satelitov, čo obkolesili dediny v blízkosti veľkých miest, ale aj iných obcí. Bývalé družstevné farmy obkľúčili nové sídliská a ich obyvateľom prekážajú maštale.

Vedľajším produktom rušenia fariem, kde sa chovali ošípané, kravy a ovce, bolo "prečistenie“ vzduchu. Obnova chovov hospodárskych zvierat sa odrazu stáva veľkým občianskym problémom. Na jednej strane ľudia volajú po slovenských potravinách, ale neželajú si vo svojej blízkosti farmy.

Dostali sme sa do situácie, akú si na vidieku v Rakúsku, Nemecku či vo Švajčiarsku nevedia predstaviť. Možno preto, že blízko susediace rodinné farmy si nemajú čo vyčítať, keď v každom dvore čosi chovajú. Na Slovensku boli farmy dlho na okraji dedín a nikomu neprekážali. Lenže teraz sa pôda najlepšie zhodnotí nie poctivým obrábaním, ale ako stavebný pozemok. Aj preto máme "občiansky“ problém s farmami.

Nariekame, že potraviny nebezpečne rýchlo dražejú. Ak sa naozaj chceme odstrihnúť od dovozov, musíme si poctivo povedať pravdu o všetkých trieskach, ktoré sa nám zadreli pod kožu.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #obilie #živočíšna výroba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy