Ten sa pustil do štátnej úradníčky z ministerstva zdravotníctva Zuzany Vargovej, ktorá na sociálnej sieti uverejnila pre vajatajúci ľud odkaz, že buď si tupelo a neočkuješ sa, alebo nie si tupelo a očkuješ sa.
V tejto veci načim upozorniť na dve veci: po prvé, keď už budúcej študentke prestížnej britskej univerzity rupnú nervy, aspoň by stálo za námahu načrieť hlbšie do bohatej studnice slovenského pejoratívneho výraziva a neuspokojiť sa s hlúpym internetovým newspeakom; a po druhé, ministerstvá a ich personál sú tu na to, aby ľuďom slúžili (vyplýva to priamo z etymológie slova), aj keď je to ťažké, a nie im nadávali. Hoci aj keď práve v tom čase sa ňou takto označení jednotlivci opäť pokúšajú bojovať proti „čipovaniu“ opatrením takým produktívnym, ako je blokovanie bratislavskej MHD či prirovnávaním očkovania k plynovým komorám – všetko za sprievodu vlasteneckých spevov. Hoci sa aj do takéhoto slovníka štátnej úradníčky pustí minister financií slovníka načisto identického, ktorý chce navyše závažný zdravotnícky a sociálny problém riešiť čímsi takým demoralizujúcim a podvratným, ako je lotéria.
Skrátka a dobre, v Bratislave sa opäť odohrali paralelné protesty „proti zvýhodňovaniu očkovaných“, ako ten svoj nazval Marian Kotleba, ktorý si očividne hlavne prihrieva polievku na tradične doširoka roztvorených nožniciach medzi hlavným mestom a vidiekom. Ale ukazuje sa aj to, že hoci jazyk svrbí, neskoro nadávať. Lebo, ako píše český publicista Martin Hekrdla, predovšetkým ide o obraz fatálnej krízy systému, ktorý najskôr z ľudí „dezolátov“ urobil, a zrazu nechce, aby nimi boli. Vakcinácia je len aktuálny hromozvod. Čo robiť?